Červený kapitán (Dominik Dán)

Čašník vyšiel von na terasu a porozhliadol sa. Čerstvo naškrobený golier ho škrtil ako obojok a sako uhlovej farby v tejto horúčave spôsobovalo neuveriteľné utrpenie, okrem toho ho tlačila pravá topánka, ktorá sa leskla novotou ako psovi guľky. Ale nemal na výber. Hotel zmenil majiteľa a kto sa chcel udržať v práci, musel poslúchať… nie ako za starých čias. Vtedy si v hoteli mohli robiť, čo chceli, a aj to robili. Chudáci hostia. Dnes boli páni a… oni museli poslúchať. Aj hostí, aj toho debila, čo bol schopný prísť na kontrolu aj o tretej v noci.

Rozhliadol sa a zbadal ho v rohu terasy. Popíjal kávu a čumel na námestie. Terasa bola o dobrý meter nad dlažbou a výhľad bol vynikajúci, hoci… z rohu, kde sedel, mu výhľad zakrývali ozdobné kríky v prenosných črepníkoch.

Dokrivkal až k nemu a hoci mal na jazyku… ty debil, máš na recepcii telefón… povedal… „Pán Zelenka, prepáčte, že vyrušujem, ale máte v recepcii telefón…“

Zelenka sa neochotne zodvihol.

„Prosím, pán Zelenka,“ usmiala sa recepčná, hoci ju tlačila idiotská čelenka a nohavičky sa jej zarezávali… jednoducho, tiež v tomto neznesiteľnom teple trpela ako Jób a najradšej by sa videla niekde pri vode, a nie za recepčným pultom.

„Prepnem vás do kabínky, alebo si to vezmete tu?“

„Do kabínky… prosím…“

Vošiel do kabínky a zvesil slúchadlo. Počkal, kým recepčná postláčala tlačidlá a nezabudol sa obzrieť a skontrolovať ju, či nepočúva. Prišli noví hostia a mala inú prácu.

„Prosím, Zelenka…“

„Mám nové pokyny… za každú cenu treba zabrániť osobnému kontaktu…“

„Práve prebieha. Sedia spolu na pive.“

„Tak potom… ich pozdravujte od tety Kláry…“

„Rozumiem… pošlite mi sledku…“

Muž sa vrátil na terasu a z vnútorného vrecka saka nenápadne vybral divadelný ďalekohľad. Posunul sa na stoličke a cez škáru v kríkoch skontroloval dvoch mužov na opačnom konci námestia. Červený kapitán ho práve zdrapol za ruku a niečo mu syčal do tváre. Teodor sa usmial. Možno ani nebude musieť pozdravovať oboch, možno… to jeden vybaví za neho a druhého… napokon pozdraví, lebo srdečné pozdravy od tety Kláry treba odovzdať vždy a načas. Doposiaľ ich odovzdal vždy a nevidel dôvod, aby sa dnes zachoval inak.