Básnik (Dominik Dán)

44

Inžinier Watzka zašiel za stavbyvedúcim do unimobunky.

„Počúvajte sem, tí fízli povedali, že pár dní sa strieľať nebude, takže by som si zabehol domov pozrieť kamarátov a sestru, nech mi operie a tak. Dám vám telefón k nej, a keď sa ten cirkus znova rozbehne, len mi zavoláte a ja prídem.“

Stavbyvedúci skoro spadol zo stoličky.

„Ste normálny? Plné stavenisko zúrivých filmárov a vy by ste ma tu s nimi nechali samého? Ani nápad! Okrem toho fízli nepovedali pár dní, ale jeden, možno dva dni, že sa tu po pitve asi zastavia ešte niečo pohľadať a skončia. Zajtra sa možno bude strieľať, dovtedy tam k vám na horniaky ani nezájdete, nieto aby ste našli nejakých kamarátov, takže nikam! Radšej sa postarajte o bezpečnosť stavby, máte to tu celé podmínované, decká sem lozia zo sídliska ako na ihrisko – a vy by ste chceli odísť.“

„Ale...“

„Kto tu má zodpovednosť za výbušniny? Čo ak sa niečo stane? Zase si to mám všetko vyžrať ja? Nič také, len tu pekne ostaňte a čakajte ako ostatní...“

Stavbyvedúcemu zazvonil telefón. Chvíľu sa venoval dodávateľovi stropných prefabrikátov a strelmajstra si nevšímal. Watzka sa nechcel vzdať bez boja a bez vyzvania sa posadil. Trpezlivo čakal, kedy sa mu stavbyvedúci bude môcť zase venovať. Chvíľu iba blúdil pohľadom po kancelárii, potom mu pohľad padol na hŕby výkresov a faktúr na stole pred sebou. Na vrchu jednej kopy bol list, čo ho zaujal – faktúra z Vodární a kanalizácií. Fakturovali im odpojenie hlavnej prípojky a ostatné práce. V jednom riadku si Watzka prečítal aj odstránenie nejakej havárie vo vchode C, o ktorej ani nevedel, a pritom by vedieť mal, lebo ten blok podmínovali. Informácia o havárii by sa k nemu ako k hlavnému strelmajstrovi mala dostať, lebo odstrel mohli ovplyvniť aj oveľa banálnejšie faktory, ako je havária vodovodného potrubia. Rád by sa na to stavbyvedúceho opýtal, ale rozmyslel si to – do faktúr a tokov peňazí pretekajúcich cez ruky stavbyvedúceho sa starať nechcel.

Stavbyvedúci dotelefonoval.

„Takže ja by som...“

„Ešte ste tu? Už som povedal! Ani deň!“

Telefón opäť zazvonil. Teraz sa už stavbyvedúci naozaj rozkričal, lebo ho otravovali elektrikári s nejakou nemožnou prekládkou kábla, čo zavadzal žeriavu.

Watzka to vzdal. Bez pozdravu sa vytratil z kancelárie a zamieril k maringotke. Pred schodíkmi ho už čakal ruský režisér. Strelmajster sa naradostene usmial – jediná spriaznená duša na celej stavbe.