Básnik (Dominik Dán)

38

Nadporučík Zlocha nastúpil na Lipu, presne podľa pokynov šéfa Jakutina. Lipa bola najhoršia služba v Štátnej bezpečnosti.

Aj za socializmu fungovala diplomacia, v hlavnom meste sídlili ambasády, konzulárne zastupiteľstvá, sídla a byty diplomatov a objekty, ktoré patrili k ich službám. Všetko bolo treba strážiť, lebo tie zo socialistického bloku si strážnu službu zaslúžili a tie závadové imperialistické ju potrebovali. Aby boli pod kontrolou.

Služba na Lipe spočívala v dvanásťhodinových telo a mozog ubíjajúcich strážnych službách. Múr, vchod do veľvyslanectva alebo čokoľvek s ním spojené, chodník a desať metrov vpravo a desať metrov vľavo. Ani kúsok bokom, inak nasledoval trest. Kontroly sa vykonávali námatkovo, ale vytrvalo.

Túto službu mohli robiť iba ozajstní chlapi, lebo vydržať dvanásť hodín na jednom mieste v takých podmienkach mohol iba zocelený muž. Kto si myslí, že nie, nech sa skúsi ráno po raňajkách o siedmej postaviť pred svoj dom alebo panelák a vydržať tam stáť do večera do siedmej.

Nevydrží nikto, o desiatej doobeda už bude každý sedieť pri telke s boľavými krížami.

Zlocha nebol oceľový muž. Bol celý hrdzavý, mal predhryz ako zajac, potil sa kyslo a smradľavo, bol krátkozraký, ale hlavne mal ploché nohy. K polícii ho vzali iba na príhovor predsedu národného výboru, lebo bol spolužiak šéfa kádrovky na kraji a ten bol kamarát... Zlochu teda prijali aj s plochými nohami.

Teraz sa mu ploché nohy vypomstili. Vydržať dvanásť hodín v službe bolo božie dopustenie, pekelné muky. Už volal Jakutinovi, ale sekretárka ho dvakrát odbila. Tak napísal list. Napísal mu všetko, čo zistil o tom hajzľovi.

Celé jeho utrpenie mal na svedomí Krauz. Zasrané kriminalistické zelené ucho. Iba jeho vinou nevyšla posledná akcia a iba jemu sa mohol poďakovať za utrpenie, ktoré každý deň prežíval.

Ale už to nebude dlho trvať, bol presvedčený, že koniec martýria sa blíži. Už napísal Jakutinovi a spravodlivosť vyjde najavo.

Nech sa len ten hajzeľ teší.