Celá e-kniha Plavý kôň ke stažení v ePUB, PDF a MOBI
KAPITOLA DVADSIATA PIATA
Rozprávanie Marka Easterbrooka
V Much Deeping bolo všetko vzácne normálne. Rhoda sa práve zaoberala liečením psov. Tuším, že tentoraz mali hlísty. Keď som prišiel, pozrela na mňa a spýtala sa, či by som jej nechcel pomáhať. Odmietol som a opýtal som sa, kde je Ginger.
„Išla k Plavému koňovi.“
„Kam?“
„Vravela, že tam má nejakú robotu.“
„Veď dom je predsa opustený.“
„To viem.“
„Veľmi sa unaví, ešte nie je celkom v poriadku…“
„Máš zbytočné obavy, Mark. Ginger je úplne zdravá. Videl si už najnovšiu knihu pani Oliverovej? Má názov Biely papagáj. Je tamto na stole.“
„Dočerta s pani Oliverovou. Aj s Edith Binnsovou.“
„Kto, preboha, je tá Edith Binnsová?“
„Istá žena, čo identifikovala fotografiu. Okrem toho sa horlivo starala o moju krstnú mamu.“
„Zdá sa mi, že hovoríš samé nezmysly. Čo sa s tebou deje?“
Neodpovedal som a pustil som sa smerom k Plavému koňovi.
Ešte predtým, než som sa tam dostal, stretol som pani Calthropovú.
Nadšene ma pozdravila.
„Teraz už viem, aká som bola hlúpa,“ ospravedlňovala sa. „No keď to celé malo taký háv.“
Ukázala rukou smerom ku krčme, ktorá tam stála prázdna a pokojná v slnečných lúčoch pozdnej jesene.
„Nikdy sa tam nepáchali zločiny… teda nie v tom zmysle, v akom sme predpokladali. Nijaké fantastické posiedky s čertom, ovládanie čiernych síl a zlých duchov. Iba salónne triky pre peniaze… a neúcta k ľudskému životu. To je ich skutočný zločin. Nič veľké a silné… len malicherné a hodné opovrhnutia.“
„Vy a inšpektor Lejeune by ste sa asi ohromne zhodli.“
„Je to sympatický človek,“ povedala pani Calthropová. „No teraz už poďme k Plavému koňovi a pohľadajme Ginger.“
„Čo tam vôbec robí?“
„Čosi čistí.“
Vošli sme dnu cez nízke dvere. Bolo tam cítiť ostrý zápach terpentínu. Ginger mala okolo seba plno handier a fliaš. Keď sme vošli, pozrela na nás. Bola ešte stále veľmi bledá a chudá. Na hlave mala šatku, lebo jej ešte nenarástli vlasy. Iba duchom to už bola ona.
„Už je celkom zdravá,“ povedala pani Calthropová, ako vždy čítajúc moje myšlienky.
„Pozrite!“ obrátila sa na nás Ginger víťazoslávne.
Ukázala starý firemný znak krčmy, s ktorým sa trápila. Dlhoročná špina zmizla a jasne bolo vidieť postavu jazdca na koni - zubatú kostru s lesknúcimi sa kosťami.
Pani Calthropová hlbokým a zvučným hlasom zarecitovala za mojím chrbtom:
„Zjavenie, hlava šiesta, verš ôsmy. A videl som: Hľa, plavý kôň, a ten, čo na ňom sedel, menoval sa Smrť a podsvetie šlo za ním…“
Na chvíľu sme všetci zmeraveli. Potom pani Calthropová prerušila ticho:
„Teda tak je to,“ povedala tónom, akoby odhodila niečo zbytočné do odpadového koša.
„Teraz už musím ísť,“ dodala. „Mám stretnutie matiek.“
Zastavila sa vo dverách, usmiala sa na Ginger a nečakane povedala:
„Z vás bude dobrá matka.“
Ginger sa začervenala…
„Bude, Ginger?“ spýtal som sa.
„Čo? Dobrá matka?“
„Veď viete, na čo myslím.“
„Možno… Ale bola by som radšej, keby ste sa vyjadrili jasne.“
Vyjadril som sa teda jasne…
Po chvíli sa Ginger opýtala:
„Si si celkom istý, že sa nechceš oženiť s tou Hermiou?“
„Preboha!“ zvolal som. „Takmer som zabudol.“
Vytiahol som z vrecka list.
„Dostal som ho pred troma dňami a pýta sa ma, či by som s ňou nešiel do Old Vicu na nejakú premiéru.“
Ginger mi vzala list z ruky a roztrhala ho.
„Ak budeš chcieť niekedy ísť do Old Vicu,“ povedala rozhodne, „pôjdeš ta so mnou.“
