Plavý kôň

KAPITOLA DVADSIATA PRVÁ
Rozprávanie Marka Easterbrooka

I.

Pochybujem, že by sa mi niekedy podarilo zabudnúť na dni, ktoré nasledovali. Teraz mi to pripadá ako nejaký popletený kaleidoskop bez ladu a skladu. Ginger previezli z bytu do súkromného sanatória. Vidieť som ju mohol iba v návštevných hodinách.

Zistil som, že jej osobný lekár sa cíti urazený. Nemohol pochopiť ten strašný rozruch okolo Ginger. Jeho diagnóza bola celkom presná - bronchopneumónia ako následok chrípky, aj keď skomplikovaná určitými pomerne nezvyčajnými symptómami, ale - ako sám povedal, ‚často sa to stáva. Žiadny prípad nie je rovnako typický. A niektorí ľudia nie sú dostatočne citliví na antibiotiká‘.

Samozrejme, všetko, čo povedal, bola pravda. Ginger mala zápal priedušiek a pľúc. Na chorobe nebolo nič záhadné. Len to, že ochorela - a dosť ťažko.

Rozprával som sa aj s psychológom ministerstva vnútra. Bol to čudák podobajúci sa na červienku. Stále sa pohojdával na prstoch a blýskal očami spoza hrubých skiel okuliarov.

Položil mi množstvo otázok, z ktorých polovica podľa mňa nemala s vecou nič spoločného. No muselo na nich niečo byť, pretože pri mojich odpovediach dôležito pokyvoval hlavou. Nijako sa neprejavil, čo bolo od neho pravdepodobne múdre. Príležitostne niečo prehodil v akomsi vlastnom žargóne. Myslím, že skúšal na Ginger rôzne formy hypnózy, ale ako sa zdalo, všetci sa dohodli, že mi o výsledku nič nepovedia. Možno preto, že nebolo čo povedať.

Vyhýbal som sa svojim priateľom a známym, hoci som bol neznesiteľne sám.

Nakoniec, v krajnom zúfalstve, som zatelefonoval Poppy do kvetinárstva a pozval ju na večeru. Poppy ochotne súhlasila.

Zobral som ju do Fantázie. Poppy šťastne štebotala a jej spoločnosť ma veľmi upokojila. No nepozval som ju iba preto, aby ma upokojovala. Keď som vybranými jedlami a nápojmi utíšil jej prirodzenú ostýchavosť, začal som ju opatrne oťukávať. Zdalo sa mi celkom možné, že vo svojej posvätnej prostote by mohla vedieť niečo, o čom ani sama netuší. Spýtal som sa jej, či sa pamätá na moju priateľku Ginger. Poppy odpovedala, že veľmi dobre, pričom otvorila svoje veľké modré oči a vyzvedala sa, čo teraz Ginger robí.

„Je veľmi chorá,“ odvetil som.

„Chudinka.“ Vyzerala tak zúčastnene, ako najviac mohla, ale vôbec nie veľmi.

„Zamiešala sa do nejakej aféry,“ povedal som. „Tak sa mi vidí, že aj s vami sa o tom radila. Ide o Plavého koňa. Stálo ju to strašné peniaze.“

„Ach,“ vykríkla Poppy a vytreštila oči ešte viac. „Teda to ste boli vy!“

V prvom okamihu som nerozumel. Až potom mi napadlo, že Poppy ma stotožňuje s „mužom“, ktorého bezvládna manželka bola prekážkou Gingerinho šťastia. Týmto zistením o našom citovom živote bola natoľko rozrušená, že nestačila ani zareagovať pri zmienke o Plavom koňovi.

Vzrušene zo seba vyrazila:

„Naozaj to zaúčinkovalo?“

„Je to s ňou zlé,“ dodal som. „Od toho psy dochnú.“

„Čo za psy?“ spýtala sa Poppy v rozpakoch.

Videl som, že pokiaľ ide o Poppy, bude treba vždy používať iba jednoznačné výrazy.

„Teda… ehm… zdá sa, že účinok zasiahol Ginger. Počuli ste, že by sa to už niekedy bolo stalo?“

Poppy potvrdila, že nikdy.

„Samozrejme,“ pokračoval som, „tie ochorenia vyvolávajú v Plavom koňovi v Much Deeping - veď o tom viete, však?“

„Nevedela som presne, kde to je. Kdesi na vidieku.“

„Nemohol by som z toho nejako Ginger dostať…?“

Pozorne som čakal.

„Sú to lúče, však?“ povedala Poppy neurčito. „Niečo také,“ dodala povzbudivo.

Usúdil som, že Poppy je v zajatí svojej obmedzenej predstavivosti.

„Iste,“ prikývol som. „Ale musí to byť nebezpečné. Myslím pre Ginger, ak ochorela tak ťažko.“

„Ale veď ochorieť a zomrieť mala vaša manželka, či nie?“

„Veď to,“ prisvedčil som, prijmúc úlohu, ktorú mi Ginger s Poppy určili. „Ako sa zdá, zaúčinkovalo to na nepravom mieste - zlé zapojenie.“

„Vy si myslíte…“ Poppy musela podstúpiť strašnú myšlienkovú námahu. „Ako keď zle zapojíte elektrické drôty a dostanete úder?“

„Presne tak,“ povedal som. „Tak sa to muselo stať. Viete o tom, že by sa už niečo t…