Plavý kôň

IV.

Do dverí Flower Studies Ltd. som vošiel trochu rozochvený. Prenikavá vôňa gardénie ma takmer zrazila späť. Dostal som sa do pomykova, pretože tam bolo niekoľko dievčat v svetlozelených plášťoch a všetky vyzerali presne tak ako Poppy. Konečne som ju spoznal. Práve s ťažkosťami písala adresu, pretože bola na pochybách, ako sa správne píše Fortescue Crescent. Hneď ako s tým skončila, hoci medzitým mala ešte problémy, aby správne vydala drobné z päťlibrovej bankovky, upútal som jej pozornosť.

„Stretli sme sa nedávno večer… s Davidom Ardinglyom,“ pripomínal som jej.

„Ó, áno!“ prikývla Poppy, upierajúc oči do neurčita nad moju hlavu.

„Chcel by som sa vás na niečo opýtať.“ Zrazu som sa začal cítiť akosi nesvoj. „Azda by som najprv mal kúpiť nejaké kvety?“

Poppy spustila ako automat, na ktorom stlačíte pravý gombík:

„Máme tu pekné ruže, dnes rezané.“

„Hádam z týchto žltých?“ Všade dookola boli samé ruže. „Čo stoja tieto?“

„Sú veľmi, veľmi lacné,“ povedala Poppy sladkým presvedčivým hlasom. „Iba päť šilingov kus.“

Preglgol som a pýtal som si šesť ruží.

„A nejaké z týchto veľmi, veľmi zvláštnych listov k tomu?“

Pozrel som s pochybami na tie zvláštne listy, ktoré sa mi videli v pokročilom štádiu vädnutia. Namiesto toho som si vybral niekoľko vetvičiek svetlozelenej asparágusovej paprade. A týmto výberom som zjavne stratil na cene v očiach Poppy.

„Rád by som sa vás na niečo opýtal,“ ozval som sa, kým sa Poppy nemotorne snažil…