Plavý kôň

Agatha Christie

89 

Elektronická kniha: Agatha Christie – Plavý kôň (jazyk: slovenština)

Katalogové číslo: christie59 Kategorie:

Popis

Agatha Christie: Plavý kôň

Anotace

Záhadná vražda kněze vracejícího se jednoho mlhavého večera od umírající ženy a ještě záhadnější seznam jmen nalezený v jeho botě… Chtěl vrah získat právě tento kousek papíru? Co mohli mít tito lidé společného? Vypadá to, že jsou všichni mrtví…Magie, voodoo, transy, bílí kohouti a skříňka plná blikajících žároviček a podivných součástek. Je možné vraždit na dálku? Existuje snad nějaká organizace, která se zabývá likvidací nežádoucích osob? Kdo stojí v jejím čele?To vše se snaží zjistit nejen policejní inspektor Lejeune, ale i spisovatel Mark Easterbrook. Podaří se jim rozluštit tajemství jmen na seznamu?

Agatha Christie – životopis, dílo, citáty

Další informace

Autor

Jazyk

Žánr

Název originálu

The Pale Horse

Originál vydán

Jazyk originálu

Překlad

Formát

ePub, MOBI, PDF

Recenze

Zatím zde nejsou žádné recenze.

Buďte první, kdo ohodnotí „Plavý kôň“

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

II.

 

Eileen Brandonovú popísala Poppy celkom presne - treba však pripomenúť, že podľa svojho zvláštneho hľadiska. Jej vlasy nevyzerali ani ako chryzantéma, ani ako stračie hniezdo. Mala ich hladko sčesané dozadu. Takmer vôbec nepoužívala make-up a na nohách mala obuté - myslím, že sa to tak nazýva - zdravotné topánky. Manžel sa jej zabil pri autonehode, ako nám povedala, a nechal jej dve malé deti. Predtým, než začala pracovať v espresse, bola zamestnaná vyše roka v podniku, ktorý mal názov Prieskum mienky zákazníkov. Dala výpoveď, pretože práca tohto druhu ju nebavila.

„Prečo vás to nezaujímalo, pani Brandonová?“ spýtal sa jej Lejeune.

Zazrela naňho.

„Vy ste od polície, však?“

„Áno, pani Brandonová.“

„Niečo s tým podnikom nie je v poriadku?“

„Ešte len začíname vyšetrovanie. Máte azda nejaké podozrenie? Preto ste odišli?“

„Neviem nič určité. Nič určité by som vám nemohla povedať.“

„Prirodzene, chápeme. Toto je dôverný rozhovor.“

„Viem. Ale naozaj vám môžem povedať len veľmi málo.“

„Môžete nám povedať, prečo ste chceli odísť?“

„Mala som pocit, že sa tam dejú veci, o ktorých neviem.“

„Chcete povedať, že podľa vášho názoru prieskum nebola pravá činnosť?“

„Tak nejako. Nevidelo sa mi, že by to celé malo nejaký obchodný dosah. Mala som podozrenie, že za tým väzí čosi iné. Ale čo to bolo, to ani doteraz neviem.“

Lejeune jej dal veľa otázok, aby zistil, čo presne žiadali od nej v práci. Dostávala zoznam určitých mien v nejakom obvode. Mala navštíviť tie domácnosti, klásť im určené otázky a zapisovať si odpovede.

„A čo sa vám na tom nevidelo?“

„Mala som dojem, že otázky vôbec nesledujú nejakú zvláštnu líniu prieskumu. Boli príliš povrchné a úplne náhodné. Hoci - ako by som to vyjadrila - asi boli zámienkou pre niečo iné.“

„Máte nejakú predstavu, čo by to iné mohlo byť?“

„Nie. Preto som bola zmätená.“

Na chvíľu sa zamyslela a potom neurčito pokračovala:

„Raz mi napadlo, že celá akcia by azda mohla byť prípravou na nejaké vlámanie, dalo by sa povedať, skúmanie terénu. Ale to nemohlo byť ono, pretože odo mňa nikdy nežiadali opis miestností, zámky a podobne, ani kedy sú obyvatelia domu či bytu preč.“

„S akými tovarmi ste pri prieskume pracovali?“

„To sa menilo. Niekedy to boli potraviny. Rôzne polievky, zákusky, alebo mydlové prášky a čistiace prostriedky. Inokedy zase kozmetika, púdre, rúže, krémy, atď. Alebo rôzne lieky a utišujúce prostriedky, rozličné druhy aspirínov, dražé proti kašľu, tabletky na spanie, povzbudzujúce prostriedky, kloktadlá, ústne spraye, pilulky na trávenie a podobne.“

„Nežiadali od vás,“ spýtal sa Lejeune zámerne, „aby ste ponúkali vzorky nejakého zvláštneho tovaru?“

„Nie, nič také.“

„Mali ste jednoducho iba dávať otázky a zapisovať odpovede?“

„Áno.“

„Čo podľa vás bolo cieľom tejto ankety?“

„Najzvláštnejšie na tom bolo, že nám to nikdy jasne nepovedali. Predpokladalo sa, že výsledky sa dodávajú určitým výrobným firmám - ale robilo sa to mimoriadne neodborne, celkom amatérsky. Nebol v tom vôbec nijaký systém.“

„Podľa vášho názoru bolo možné, že medzi otázkami, na ktoré ste mali získať odpovede, bola otázka alebo skupina otázok, ktoré sa týkali výroby, a ďalšie boli iba kamuflážou?“

Chvíľu nad otázkou uvažovala, trochu sa zamračila a potom prikývla.

„Áno. V tom náhodnom výbere to mohlo tak byť - ale nemám ani potuchy, ktorá otázka alebo otázky boli dôležité.“

Lejeune sa na ňu prísne pozrel.

„Muselo na tom byť oveľa viac, než ste nám povedali,“ podpichol ju trochu.

„Veď práve to, že nebolo. Iba som mala pocit, že v tom nie je všetko s kostolným poriadkom. A potom som sa rozprávala o tom s kolegyňou, s istou pani Davisovou…“

„Rozprávali ste sa s pani Davisovou - a?“

Lejeunovi sa pritom vôbec nezmenil hlas.

„Ani ona nebola spokojná.“

„Prečo sa jej tam nepáčilo?“

„Dopočula sa o niečom.“

„Čo to bolo?“

„Povedala som vám, že to neviem presne vyjadriť. Nepovedala mi veľa. Len toľko, že sa dopočula, že celý podnik je nejaký šindeľ. Je to čosi iné, než za čo sa to vydáva.‘ To mi povedala. A potom ešte dodala: ‚Ale čo, nás sa to netýka. Platia nás dobre a nežiadajú od nás, aby sme robili niečo nezákonné… nuž si myslím, že my si nemusíme nad tým hlavu lámať.“

„To bolo všetko?“

„Ešte niečo spomenula, no vôbec neviem, čo tým chcela povedať. Poznamenala iba:.Niekedy sa cítim ako Týfusová Mary.‘ Nevedela som, čo tým myslela.“

Lejeune vytiahol z vrecka kus papiera a podal jej ho.

„Hovorí vám niektoré z týchto mien niečo? Pamätáte sa, že by st…