Smrť letného hosťa

13

Päť minút po deviatej v utorok ráno som dospel k uzáveru, že to nemôže byť ani Wade ani Diana.

K uzáveru som došiel na základe dobrých a dostačujúcich dôvodov. Ako viete, Wolfovi ťažko padlo byť spoluhosťom s ľuďmi podozrivými z vraždy, a ak jeden z nich nielenže je podozrivý, ale možný kandidát, ak uzáver, ku ktorému došiel, má jedného z nich označiť za vraha, iste by sa neukázal pri spoločných raňajkách, aj keby to malo znamenať, že sa musí zriecť ranného jedla. Ale keď som vošiel do kuchyne s kľúčom od auta vo vrecku, hľa, sedel pri stole šikmo naproti Wadovi, popíjal pomarančovú šťavu a rozprával sa s ním ako chlap s chlapom. Mimi bola pri sporáku a chystala francúzske hrianky, Lily kládla na misu slaninu a Diana nalievala kávu. Keď som si s nimi vymenil pozdravy a prisadol k Wolfovi a Wadovi, nebol som naladený na to, aby som oživoval túto spoločnosť. Príjemné mi bolo myslieť, že nebudem musieť raňajkovať za jedným stolom s vrahom, ale v tom prípade prečo mám ten kľúč od auta vo vrecku?

Odpoveď došla spolu s druhou dávkou francúzskych hrianok. Rozhovor pri raňajkách sa niesol predovšetkým v znamení väzníc, čo zrejme Dianu priam fascinovalo. Wolfe rozprával o istom väzení v Rakúsku, z ktorého utiekol, potom sa obrátil k Lily a povedal: „Keď už hovoríme o úteku, slečna Rowanová, nebolo by od vás milé, keby ste môj odchod odtiaľto pokladali za útek, no ja som sem neprišiel kvôli zábave a nechcem predstierať, že sa nerád vrátim do svojho normálneho prostredia. Pán Goodwin a ja čoskoro odídeme, pravdepodobne zajtra ráno. Vaša pohostinnosť a znášanlivosť voči mojej povahe mi zmiernili to, čo mi na tejto ceste bolo nemilé.“

Lily naňho vyvalila oči, hoci to nemá vo zvyku. Pozrela na mňa, a keď nevidela v mojich očiach nijaké vysvetlenie, opäť pozrela naňho. „Vravíte…“ Obrátila sa ku mne „Aj ty pôjdeš, Archie?“

Neviem, čo by som bol odpovedal za prítomnosti ďalších dvoch hostí, keby mi Wolfe nebol prišiel na pomoc. „Je síce možné, že mi udalosti nedajú za pravdu, ale nechce sa mi veriť. Včera som sa niekoľkokrát zhováral telefonicky s istým človekom v St. Louis – s človekom menom Saul Panzer, ktorého som ta poslal – a zdá sa mi, že už o tom nemožno pochybovať. Pán Panzer mal fotografie ľudí, ktorí sú teraz v Montane, a jedného z nich viacero ľudí v St. Louis spoznalo. Pred šiestimi rokmi, v lete roku tisíc deväťsto šesťdesiatdva, istá mladá žena zomrela násilnou smrťou. Ktosi ju zaškrtil pánskym opaskom. Opasok a ďalšie dôkazy viedli k istému človeku menom Carl Yaeger ako k pravdepodobnému páchateľovi, no nelapili ho, lebo ho nemohli nájsť. Utiekol. Doteraz ho nenašli – ba našli, ale až teraz. Jedna z fotografií, ktorú mal pán Panzer pri sebe, bola fotografia Carla Yaegera a v tejto chvíli je istý policajt zo St. Louis na ceste do Montany. Ba dokonca – koľko je hodín, Archie?“

„Deväť tridsaťsedem.“

„Tak potom už pred polhodinou došiel do Heleny, teraz je na ceste do Timberburgu.“ Uprel oči na Lily. „Je rozumné predpokladať, že sa mo…