23
Faber bdel. Telo azda aj potrebovalo spánok, hoci celý deň preležal v posteli, no mozog mu pracoval na zvýšené obrátky, premieľal možnosti, načrtával obrazy, premýšľal o ženách a domove.
Teraz, keď mal už-už odtiaľto vyviaznuť, prepadli ho bolestne sladké spomienky na vlasť. Premýšľal o celkom smiešnych veciach, napríklad o hrubých klobáskach, čo sa krájajú na plátky, o autách na pravej strane cesty, o naozaj vysokých stromoch, no najmä o materinskej reči s priebojnými, presnými slovami, tvrdými spoluhláskami a čistými samohláskami, so slovesom na konci vety, tam, kam patrí, kde v závere vrcholí význam.
Keď už premýšľal o vyvrcholení, opäť si spomenul na Gertrude: na jej tvár pod svojou, šminky, čo stieral bozkami, na oči, ktoré silno žmúrila od rozkoše a potom otvárala, aby sa s pôžitkom zahľadela do jeho, na široko roztvorené ústa, ktorými jednostaj vzdychala: Ja, Liebling, ja…
Bolo to smiešne. Sedem rokov žil ako mních, ona však na dačo také nemala dôvod. Isto mala po Faberovi najmenej tucet chlapov. Ba azda je aj mŕtva, možno zahynula, keď Briti bombardovali, alebo ju zavraždili tí šialenci za to, že má o centimeter dlhší nos ako treba, či ju zrazilo auto v zatemnených uliciach. No aj tak sa naňho nebude veľmi pamätať. Pravdepodobne ju už nikdy neuvidí. Ostávala však preňho symbolom.
Precitlivenosť bola prepychom, ktorý si nikdy nedoprial. Mal v povahe akúsi ľadovú žilu, pestoval si ju, lebo ho chránila. Teraz bol však už iba kúsok od víťazstva a cítil sa voľný, čo, pravda, neznamenalo, že môže zabudnúť na ostražitosť; no predsa len si dovolil trochu zarojčiť.
Zúriaca búrka ho chránila ako telesná stráž. V pondelok jednoducho pomocou Tomovej rádiostanice nadviaže spojenie s ponorkou, odkiaľ pošlú do zálivu čln, len čo sa zlepší počasie. Ak však búrka do pondelka ustane, hrozí malá komplikácia: zásobovacia loď. David a Lucy budú, prirodzene, očakávať, že sa ňou vráti na pevninu.
Predstavil si Lucy v živých farbistých vidinách, ktoré nevedel celkom ovládať. Videl jej pozoruhodné jantárové oči, ktorými ho skúmala, keď jej obväzoval palec; krivky jej postavy, keď stúpala pred ním po schodoch v neforemných mužských šatách; jej plné, dokonale okrúhle prsia, keď stála nahá v kúpeľni; a keď sa spomienky menili na predstavy, naklonila sa ponad obväz a pobozkala ho na ústa, zvrtla sa na schodoch a objala ho, vykročila z kúpeľne a položila si jeho ruky na prsia.
Nepokojne sa prevracal v malej posteli, preklínal obrazotvornosť, ktorá naňho zosielala takéto sny, aké nepamätal od školských rokov. Vtedy, ešte než získal prvé ozajstné skúsenosti, spriadal vyumelkovane erotické scenáre v hlavných úlohách so staršími ženami, s ktorými denne prichádzal do styku: naškrobená vrchná vychovávateľka; manželka profesora Nagela, tmavá štíhla intelektuálka; obchodníčka z dediny, ktorá si na červeno farbila pery a s manželom sa zhovárala opovržlivo. Dakedy spojil všetky tri do jednej búrlivej vidiny. Keď ako pätnásťročný zviedol v šere západopruského lesa slúžkinu dcéru, prestal sa oddávať orgiám v snoch, lebo sa mu videli ďaleko krajšie ako neutešená skutočnosť. Mladý Henrik bol z toho celý preč: kde sa podelo to oslepujúce vyvrcholenie, pocit, že sa človek vznáša vo vzduchu ako vták, mystické spojenie dvoch tiel? Predstavy ho zaboleli, pripomínali mu, že zlyhal, keď ich chcel uskutočniť. Pravdaže, neskôr sa Henrik všeličo naučil, prišiel na to, že extáza nie je naplnením mužskej túžby, ale že pramení zo spoločného pôžitku oboch. Vyslovil tento názor pred starším bratom, ktorému prichodil banálny, pokladal to skôr za samozrejmosť ako za objav, a čoskoro k tomu dospel aj Henrik.
Napokon sa stal dobrým milencom. Mal rád sex a vyžíval sa v ňom. Nikdy nebol veľkým zvodcom, dobývanie žien ho nevzrušovalo. No vedel rovnako dobre poskytovať aj prijímať uspokojenie nešpekuloval zbytočne nad technikou. Niektorým ženám sa veľmi páčil, a to, že o tom nevedel, ich dráždilo ešte väčšmi.
Usiloval sa zrátať, koľko mal žien: Anna, Gretchen, Ing…