10
Šerif Harv Walmo stál na zarastenom chodníku Tylerovej ulice a zachmúrene a podráždene pozrel na Paula Staniala. „Dočerta, nemôžem konať podľa toho, čo vy cítite.“
„Povedal som len, že to všetko priveľmi štimuje.“
„Pre mňa sú dôležité iba fakty, ktoré vyšli najavo pri vyšetrovaní. Z úradu odišiel okolo trištvrte na dvanásť. Pravdepodobne sa ta chcel vrátiť, keďže nechal všetko porozkladané po stole. Vraj si vždy všetko uložil. Možno sa mu rozbúchalo srdce a dnu bolo dusno, tak sa šiel prevetrať. Viem, že Sam Kimber ho včera vyhodil a osobne vykopol z kancelárie. Tak sa trochu povozil, možno sa necítil najlepšie, a keď to naňho prišlo, asi ani nestihol zabrzdiť. Ale nemal nohu na plyne, takže auto sa pohybovalo celkom pomaly. Vidíte, tam narazilo do obrubníka a potom šlo krížom tadiaľto, vidíte stopy, ktoré vedú k tej palme, do ktorej auto narazilo, ale nie veľmi silno. Potom volala tá Antryová, že z okna spálne videla na parcele auto s rozsvietenými svetlami a vrčiacim motorom. Náš človek si to overil a poslal po sanitku. Ale ten už sanitku nepotreboval. Dočerta, Stanial, ten chlap mal za sebou búrlivý deň, prišiel o významného zákazníka a tvrdo pracoval. Mimochodom, ohliadač vraví, že to bol infarkt.“
„Nerozčuľujte sa, šerif. Ja len vravím, že to priveľmi štimuje. Čo tu hľadal?“
„Povedal by som, že sa chcel len tak povoziť. Táto ulica nikam nevedie. Len sa vozil nocou.“
„Je zapletený do prípadu Lucille Hansonovej.“
„Ako? Čo to má znamenať? Pretože pracoval dlho pre Sama Kimbera? Stanial, už som to povedal a opakujem vám to znova. Ak naďabíte na nejaký právny dôkaz, prineste mi ho a ja obnovím vyšetrovanie. Neuzavrel som tento prípad. Ale jednoducho nemôžem pokračovať, keď sa nemám čoho zachytiť. Máte už pre mňa niečo?“
„Zatiaľ nie.“
„Takže ma ospravedlňte, musím sa vrátiť do kancelárie, musím tam vybaviť kopu dôležitejších vecí. Zdá sa mi, kamoško, že chcete naťahovať tento prípad tak dlho, ako sa len bude dať.“
„Tentoraz nie, šerif. Vďaka, že ste sa sem unúvali.“
Betty Schaudová, sekretárka Gusa Gabla, bola malá vychudnutá žena s oceľovosivými vlasmi, chladnou podlhovastou tvárou a so šarmom pumpárky na benzínovom čerpadle. Veľmi neochotne dovolila Paulovi Stanialovi použiť telefón. Zavolal hore Samovi Kimberovi a vysvetlil mu svoj problém. Kimber si pýtal k telefónu pani Schaudovú. Stanial jej podal slúchadlo. Počul odmeranú a dôraznú ozvenu Kimberovho hlasu. Schaudovej výraz sa nezmenil, ale na tvár jej vystúpil pot a na lícach sa zjavili červené fľaky.
Zložila a povedala: „Všetko je veľmi čudné.“
„Náhla smrť je vždy trošku čudná.“
„Poďte tadiaľto.“
Zaviedla ho do Gusovej súkromnej kancelárie. Na veľkom stole boli hŕby spisov a dokumentov. „Šerif prehľadal túto miestnosť,“ povedala. „Len čo bude náš pán Grady môcť, preberie to a všetko vybaví. Pochopte, prosím, že toto je mimoriadna láskavosť pánu Kimberovi. Podľa mňa nemáte nijaké oprávnenie vstúpiť sem. Rýchlo si vybavte, čo potrebujete. Mám aj inú robotu.“ Stála pri stole so založenými rukami.
Keď si sadol na Gusovu stoličku, nesúhlasne zaprskala. Pozrel na papiere na stole. Zdalo sa, že všetky nejako súvisia s Kimberovými rozmanitými záujmami.
Bol tam veľký poznámkový blok, prvý list počarbaný spleťou písmen a čísel. Na bočnom stolíku bol tlačidlový telefón. Pri ňom menší blok. Pritiahol si stoličku bližšie a študoval prvú stranu.
Chvíľu sedel ticho, potom vstal a vytrhol prvý list.
„Túto kanceláriu neopustí ani zdrap papiera,“ vyhlásila Schaudová.
Podal jej ho. Pozrela na papier a potom zmätene naňho. „To sú len čarbanice. Ale ani tak si to nemôžete nechať.“
„Máte xerox alebo čosi podobné? Potrebujem kópiu. Originál uložte na bezpečnom mieste.“
Vzdychla si ako človek vystavený nadľudskej námahe. Stanial čakal vo vedľajšej kancelárii. Schaudová zmizla a vrátila sa s kvalitnou kópiou. Zobral ju hore ku Kimberovi. Angie Powellová vyzerala svieža a veselá v bielo-modro prúžkovanej blúzke a modrej sukni. Pomyslel si, že ten mimoriadne ži…
