KAPITOLA 24
Pondelok 11. júl
O ŠIESTEJ RÁNO na Mikaelov anonymný mobil zavolala Susanne Linderová.
„Ty naozaj nikdy nespíš?“ čudoval sa rozospatý Mikael.
Pohľadom si premeral Moniku, ktorá sa už stihla obliecť do teplákov, no ešte nemala na sebe tričko.
„Ale áno. No zobudila ma nočná zmena. Dnes v noci o tretej sa spustil tichý alarm, ktorý sme ti nainštalovali v byte.“
„Naozaj?“
„A tak som sa musela ísť na to pozrieť. Čudné. Môžeš sa zastaviť v Miltone? Najlepšie hneď.“
~ ~ ~ ~ ~
„TOTO JE VÁŽNA VEC,“ konštatoval Armanskij.
Krátko po ôsmej sa stretli pred monitorom v konferenčnej miestnosti Miltonu. Na stretnutí sa zúčastnil Armanskij, Mikael a Susanne. Armanskij zavolal aj bývalého inšpektora polície v Solne, v súčasnosti šéfa operatívnej jednotky Miltonu Johana Fräklunda a bývalého kriminálneho inšpektora Sonnyho Bohmana, ktorý Salanderovej prípad sledoval od prvých dní. Všetci pozorne hľadeli na film, ktorý im Susanne prišla ukázať.
„Tu vidíme Jonasa Sandberga o 3:17 ráno otvárať dvere Blomkvistovho bytu. Má vlastné kľúče… Spomínate si, ako zámočník Faulsson urobil odtlačok Blomkvistových rezervných kľúčov, keď sa mu vlámali do bytu pred niekoľkými týždňami?“
Armanskij smutne prikývol.
„Sandberg zostane v byte približne osem minút. V tom čase vykoná nasledovné. Z kuchyne vezme igelitku a niečím ju naplní. Potom odskrutkuje zadný kryt reproduktora, čo máš v obývačke, Mikael. Tam igelitku umiestni.“
„Hm,“ zamyslel sa Mikael.
„Fakt, že ti tú igelitku vzal z kuchyne, je jednoznačný.“
„Priniesol som si v nej bagety,“ konštatoval Mikael. „Zvyknem si do nich odkladať potraviny.“
„To isté robím aj ja. Samozrejme, sú na nej tvoje odtlačky prstov. Potom z predizby vezme staré noviny. Do jedného listu čosi zabalí a umiestni ho do tvojho šatníka.“
„Hm,“ zopakoval Mikael.
„To isté. Odtlačky prstov.“
„Chápem.“
„O piatej som išla do tvojho bytu. Našla som nasledovné. V reproduktore bolo stoosemdesiat gramov kokaínu. Vzala som na skúšku gram, máme ho tu.“
Malý dôkaz položila na stôl.
„A čo je v skrini?“
„Asi stodvadsaťtisíc v hotovosti.“
Armanskij naznačil Susanne, aby vypla monitor. Potom pozrel na Fräklunda.
„Mikael Blomkvist sa teda zaplietol do obchodu s kokaínom,“ veselo zhrnul Fräklund. „Niekto sa očividne začal báť.“
„Toto je ich reakcia.“
„Reakcia na čo?“
„Včera večer objavili v Morgongåve auto Miltonu.“
Stručne zhrnul, čo sa od Moniky dozvedel o Sandbergovom výlete do Morgongåvy.
„Šikovní lumpi,“ vydýchol Bohman.
„Ale prečo práve teraz?“
„Očividne majú obavy pred tým, čo im môže vyviesť Millennium, keď sa proces začne,“ konštatoval Fräklund. „Ak Blomkvista zatknú pre obchod s kokaínom, dramaticky tým znížia jeho dôveryhodnosť.“
Susanne prikývla. Mikael sa zatváril pochybovačne.
„Ako teda budeme postupovať?“
„Teraz nerobme nič,“ navrhol Fräklund. „Máme v rukách tromf. Máme dokonalú dokumentáciu chvíle, keď Sandberg do Mikaelovho bytu umiestnil dôkazový materiál. Nechajme pascu zaklapnúť. Okamžite dokážeme tvoju nevinu a budeme mať len ďalší dôkaz protizákonného správania sa Sekcie. Keď tých bastardov postavia pred súd, veľmi rád by som bol ich žalobcom.“
„Neviem,“ zamračil sa Mikael. „Proces sa začína pozajtra. Millennium vyjde v piatok, na tretí deň procesu. Ak ma chcú zatknúť za obchod s kokaínom, musia tak urobiť predtým… a ja sa nemôžem obhájiť skôr, než časopis vyjde. Znamená to, že mi hrozí, že počas procesu budem vo väzbe.“
„Inými slovami, bolo by fajn, keby si na tento týždeň zmizol.“
„Ale… mám pripravenú spoluprácu s TV4 a ďalšie veci. Nebolo by dobré…“
„Prečo práve teraz?“ prerušila ho Susanne.
„Na čo myslíš?“ nechápal Armanskij.
„Mali tri mesiace na to, aby Blomkvista očiernili. Prečo konajú práve teraz? Nech urobia čokoľvek, vydaniu už nezabránia.“
Chvíľu mlčky rozmýšľali.
„Mikael, zrejme ešte vždy nepochopili, čo sa chystáš uverejniť,“ konštatoval Armanskij. „Vedia, že niečo chystáš… ale možno si myslia, že okrem Björckovho spisu nemáš nič.“
Mikael neisto priký…
