16. KAPITOLA
Už sa stmievalo keď dorazili na prvú adresu. Bol to byt rodičov Viktora Harta a boli doma. Práve prišli z práce.
„Pán Hart, som vyšetrovateľ..." predstavil sa a predstavil aj všetkých, čo sa vliekli za ním do bytu, „v zmysle paragrafu osemdesiatdva Trestného poriadku bude u vás vykonaná domová prehliadka, ktorú nariadil v zmysle paragrafu osemdesiattri Trestného poriadku sudca krajského súdu..." otrčil im pred oči lajstro preplnené podpismi, „... účelom bude nájsť veci pochádzajúce z trestnej činnosti a súvisiace s trestnou činnosťou vášho syna Viktora Harta, ako aj jeho osobne..."
„Prepáčte, ale o čom to hovoríte, môj syn je študent, študuje posledný rok na technike, architektúru, asi to bude omyl, páni!" nijako sa to nepáčilo otcovi.
„Žiadny omyl, pán Hart, váš syn je podozrivý zo spáchania závažného trestného činu vraždy, vydierania, porušovania osobnej a domovej slobody, kupliarstva, zosnovania organizovanej skupiny... je toho viac, pán Hart, a hovoríme stále o vašom synovi Viktorovi, narodenom..." vyšetrovateľ odverklíkoval osobné údaje aj s presnou adresou. „V zmysle paragrafu osemdesiatštyri Trestného poriadku vás vyzývam, aby ste dobrovoľne vydali veci súvisiace s trestnou činnosťou vášho syna, poprípade aby ste nám označili, kde sa nachádza on, alebo tieto veci..."
„V zmysle paragrafu?! Akého paragrafu, aké veci, ja... asi vám nerozumiem...!"
„Práve som vás vyzval, aby ste dobrovoľne vydali veci, o ktoré nám ide. Ak výzve vyhoviete, nemusíme vykonať prehliadku vášho bytu. Hľadáme videokazety s materiálom, ktorý poslúžil na vydieranie istého podnikateľa a jeho priateľov, ako aj veci súvisiace s vraždou Moniky Risovej, taktiež veci a písomné poznámky o vykonávaní a organizovaní prostitúcie..."
„Viktor vykonával prostitúciu..?!"
„No, nie v tom zmysle... on organizoval... dievčatá a spolužiačky, prevážal ich do cudziny za účelom prostitúcie..."
V rohu obývačky to žuchlo a iba hrubo čalúnené kreslo zachránilo domácu pani od rozbitej hlavy. Chvíľu ju prefackávali a ovievali, a potom mohol úradný výkon pokračovať.
„Takže ukážete nám to?"
„Čo, preboha živého, vy ste sa si zbláznili...!!"
„Veci, o ktorých hovoríme!"
„Nemám, ja nemám nič..."
„V tom prípade pristúpime k úradnému výkonu..."
Slušná rodina, všade poriadok, riad umytý, špinavá bielizeň v koši, antikoncepčné pilulky v spálni v konferenčnom stolíku, dve krabičky prezervatívov v stolíku z druhej strany manželskej dvojpostele, stará zaschnutá vreckovka za skriňou v detskej izbe, v jednej tube deväť-desiatdva centimetrov zubnej pasty, v druhej o sedemnásť centimetrov menej... všeličo sa dá nájsť počas domovej prehliadky, ktorú robí šesť po zuby naštvaných policajtov.
Vo filmoch vyzerá byt po domovej prehliadke ako rumovisko z druhej svetovej vojny, ale v skutočnosti nechávajú po sebe policajti taký bordel iba v odôvodnených prípadoch, ak domáce osoby kladú odpor, alebo dokonca útočia... nič im to nie je platné a dosiahnu iba to, že počet policajtov sa zdvojnásobí a bordel strojnásobí. Ak sudca vydá príkaz, je koniec, žarty bokom, spravodlivosti musí byť učinené zadosť. Hartovci odpor nekládli, mali dosť problémov s vlastným tlakom, a tak len vyjavené civeli a nič nechápali. Policajti boli v tomto prípade milosrdní a prezreté vecí vkladali späť na police a pokiaľ sa to pritrafilo, pozametali aj črepiny...
Krauz odišiel a nechal kolegov, nech sa trápia. Zbalil druhú partiu na prehliadku Viktorovho záložného bytu, o ktorom sa dozvedeli, že mu ho prenajíma nejaký Samuel Somík. Bo] to úplne iný byt. Tehlová šesťposchodová budova voňajúca novotou, na každom poschodí štyri nadrozmerné byty, vo vestibule dvadsaťštyrihodinová služba, všetko na magnetické zámky, bezpečnostné kamery, pult ako v raketopláne, mramorové dlažby, tichučká vzduchotechnika. Supermoderné bývanie za supermoderné nájomné.
Krauz vyťukal Chosého číslo. „Máme ho?"
„Máme!"
„Tak ho dovlečte sem, my sme už pripravení."
Vrátnik vrhol ustráchaný pohľad na sedem statočných, …
