10
„Ak ste Johna predtým nepoznali, nemôžete posúdiť zmenu, aká sa s ním stala. Bol taký pohotový, zábavný, plný energie. Keby bol mal motiváciu, mohol z neho byť úspešný človek. Nuž, možno bol úspešný človek. Prinajmenšom mal dosť zdravého rozumu, aby sa neoženil. Bol by z neho strašný manžel. Asi taký ako Billy Howard, za ktorého som sa veľmi mladá vydala. Navyše si myslím, že John bol odjakživa zaľúbený do Júlie Lawlessovej.“
Boli sme na pláži, asi tri kilometre od domu. Z nízkeho svahu piesočnej duny vyčnievala zvetraná časť dreveného móla, ktoré sem zanieslo more. Bolo to dobré miesto na sedenie. Gretel pri rozprávaní pichala palicou do piesku a uvoľňovala malé lavíny.
„Spojil svoj život s Hubovým životom. A keď sa Hubovi všetko zrútilo a rozhodol sa ujsť, Johna zapudil. John bol nezvyčajne verný priateľ. Dal sa na pitie, aby zabudol, a myslím, že nakoniec našiel istý… pokoj. Je… stal sa z neho jednoduchší človek. V čase súdneho pojednávania prípadu a policajného vyšetrovania bol ešte sám sebou. Nemohla som sem vtedy prísť, ale zistila som to podľa toho, čo písali noviny. Zvládol to. Teraz by to už nevedel. Človek ho môže oklamať ako malé dieťa.“
„Tak ako som ho oklamal ja.“
„Áno. Nahnevalo ma to.“
„Nijako ste to neskrývali.“
„Skratová reakcia, priateľko.“
„Skratová reakcia a zdĺhavé rozprávanie. Hovoríte o tom jednostaj dookola, a pritom neprestávate rozmýšľať, či mi máte dačo povedať, alebo či máte aj naďalej iba nezáväzne trkotať.“
„Zoznámili sme sa len pred niekoľkými hodinami.“
„Prišiel som sem na prosbu Vana Hardera, aby som očistil jeho meno.“
„Ste teda súkromný detektív?“
„Ja? Nie. Tí musia mať úradné povolenie a nemajú voľnú ruku. Musia byť poistení a každý svoj krok oznamovať právnikom. Za svoje služby účtujú honoráre, majú kancelárie s telefónmi a podobne. Ja robím iba láskavosti priateľom. Je to akási záchranná služba.“
„Ale Van Harder vám platí, či nie?“
„Nie. Ponúkol mi desaťtisíc dolárov v splátkach, ak sa mi to podarí. Myslí si, že jeho dobré meno je hodné dvadsaťtisíc dolárov. Keď nájdem ľuďom veci, ktoré stratili, ponechávam si z nich polovicu. Ale od Vana peniaze nevezmem. Ak sa mi podarí zmeniť jeho situáciu, musím čosi vymyslieť, aby sa neurazil. Prežil celý život na mori. Nie je spravodlivé, aby sa stal obeťou prefíkaného chlapáka, ktorý zorganizoval svoje zmiznutie za peniaze iných ľudí.“
„A nechal svojho najlepšieho priateľa, ako Johna nazýval, celkom bez peňazí, až po uši v šlamastike.“
„Pud sebazáchovy. To je mocný inštinkt.“
Ešte vždy pichala palicou do piesku, a pritom sa predkláňala, takže som jej nevidel do tváre. Hľadel som na jej hladké hnedé nohy, na línie kriviek, ktoré prechádzali jedna do druhej lahodne ako hudba. Zobliekla si džínsovú košeľu a položila ju na zvetrané drevo medzi nás. Šnúrka plaviek sa jej zarezávala do teplého hnedého chrbta a ja som sledoval, ako sa jej zužuje do drieku a potom rozširuje do bokov. Čítal som kaligrafiu okrúhlych stavcov jej zohnutej chrbtice a dvoch jamiek o kúsok nižšie.
Prudko sa zvrtla a prichytila ma, že na ňu pozerám. „Predpokladám, že váš zarastený priateľ to teraz z Johna doluje.“
„Mohol by som povedať, že máte pravdu, a dúfať, že budete otvorenejšia. Ale neviem to naozaj. Možno Meyer prenecháva rozhodnutie vám.“
Zasmiala sa. „Keď sme boli sami, urobil mi malú prednášku o tom, ako ľudia právali v minulých storočiach. Je to skutočne milý človek.“
„Možno sme obidvaja milí.“
„Mám zoznam osobných rekordov, ktorý mi vraví, aby som neverila svojim inštinktom. Viete, zničili ma naničhodníci.“
„A pravdepodobne vy ste zničili naničhodníkov.“
„Niekedy. Ďakujem vám za dôveru. Napokon…“ Rozpovedala mi všetko, čo sa po troške dozvedela od brata. Keď sa pomery povážlivo zhoršovali, Hub začal žartovať o tom, že ujde. Vymýšľali s Johnom divé plány. No boli to iba výplody bujnej fantázie. Ale keď sa situácia čoraz väčšmi vyostrovala, žarty začali byť neprirodzenejšie a plánovanie reálnejšie. John sa až oveľa neskôr dozvedel, že Hu…
