3
Nasledujúce ráno, v stredu osemnásteho mája, som sa nakoniec vzdal pokusov nájsť Meyera. Zato našiel on mňa. Žiaril od hrdosti a spokojnosti. Ukázal mi tri rovnaké obálky. Boli adresované jemu. Museli ich doručiť osobne, lebo na nich nebola poštová pečiatka.
Listový papier bol veľmi kvalitný, krémovej farby, nápadne šušťal a hore mal vytlačený emblém jednej z najúspešnejších amerických obchodných spoločností.
V ľavom hornom rohu bolo maličkými písmenami napísané „Kancelária predsedu správnej rady“.
Drahý Meyer,
tento list potvrdzuje náš vzájomný dohovor, dotýkajúci sa záujmu našej spoločnosti o rozličné podniky a parcely, či už veľké, alebo malé, ktoré sú, alebo budú na predaj v oblasti Timber Bay.
Keďže poznáte naše dlhodobé plány s touto oblasťou, určite budete vedieť posúdiť, či sú tam majetky alebo podniky, ktoré by zasluhovali našu pozornosť s výhľadom na neskoršie rokovania.
Ak na základe Vášho odporúčania naša spoločnosť v oblasti Timber Bay niečo zakúpi, ako zvyčajne obdržíte percentuálnu odmenu.
Prirodzene, oprávňujeme Vás použiť tento list podľa vlastného uváženia a predložiť ho osobám, ktoré by o našej dohode mali vedieť. Rovnako Vás oprávňujeme, pokiaľ by niekto pochyboval o Vašej dôveryhodnosti, požiadať ho, aby sa spojil so mnou osobne. Srdečne Váš
predseda správnej rady
Emmett Allbritton
„Všetky tri sú rovnaké,“ povedal Meyer.
„Ako sa ti, dočerta, dačo také podarilo?“
„Bol som na raňajkách u starého, dobrého Emmetta na jeho nenápadnej tridsaťšesťmetrovej loďke v prístavisku 66. Kedysi, keď bol ešte jedným z ekonomických poradcov spoločnosti, som ho zachránil pred chybným krokom. Chceli odkúpiť podnik, ktorý obvinili z porušenia patentového práva. Emmettovi právnici sa nazdávali, že žaloba nemá veľkú šancu. V tom čase som pre nich robil prieskum európskeho trhu a natrafil som na čosi, čo naznačovalo, že žaloba bude rozsiahla, nepríjemná a úspešná. Šiel som rovno za ním. Odložil uzavretie kúpnej zmluvy, pokým žaloba nepríde pred súd. Bol veľmi šťastný, že to urobil. A tak sa stal mojím dlžníkom. Mal na palube firemné papiere. Vzal som ich svojmu známemu, verejnému stenografovi, skoncipoval som list a tri originály som odniesol nazad Emmettovi na podpis.“
„Uvedomuješ si, čo máš?“ spýtal som sa.
„To, čo mám pred sebou, Travis, je snom každého podvodníka. Emmett vie, že to nezneužijem a že všetky tri listy zničím vo chvíli, keď ich nebudem potrebovať.“
„A čo Van Harder? Nevie klamať.“
„Kto hovorí o klamaní? Spýtam sa ho, či súhlasí s tým, že zabijem jednou ranou dve muchy a obzriem si v Timber Bay dajaké nehnuteľnosti, ktoré by moji priatelia chceli kúpiť. Ak nájdem dačo, čo bude vyzerať sľubne, myslím, že Emmett prejaví záujem.“
„Rozmýšľal si už, akú úlohu v tom budem hrať ja?“
„Si môj priateľ, nik sa do teba nezastane. Hrabivosť je najdlhšia páka na svete. Všetci sa budú usilovať pomôcť mi. Nik sa neopováži uraziť ma. Ak ma urazia, neurobím z nich finančne nezávislých boháčov. Prirodzene, bolo by lepšie, keby tam Van Harder nebol a nedal im príležitosť rozmýšľať, či sme naozaj tí, za koho sa vydávame.“
„Ha!“ vyhŕkol som.
„Čo značí to ha?“
„Mohol by mi do Timber Bay dopraviť Flush. Ako láskavosť, aby sme sa mohli vrátiť domov pomalou morskou cestou.“
„Podaktorí sympatickí tunajší ľudia by za nami mohli priletieť a pomôcť nám pomaly sa vrátiť,“ povedal Meyer a prikyvoval a prikyvoval a usmieval sa a usmieval. „Ako dlho mu to potrvá?“
„Šesť až deväť dní.“
„Veríš, že sa naňho usmeje šťastie?“
„Svoju dávku smoly si už vybral.“
„Zastavil som sa v cestovnej kancelárii Zzest a poprosil Peggy, aby nám zistila, kde je v Timber Bay najlepšie ubytovanie. Je to Jachtárske a tenisové stredisko North Bay. Zjavne vhodné pre človeka môjho významu a schopností. Dajaké skromné ubytovanie sa tam nájde i pre teba.“
Keď sa Van Harder vrátil z rybolovu, povedal, že sa rád poplaví na mojej jachte. Ale nebol by nám užitočnejší v Timber Bay, aby nám prezradil, čo je kto zač?
Kým som zápasil s …
