Celá e-kniha Prázdne medené more ke stažení v ePUB, PDF a MOBI
1
Van Harder prišiel na palubu Rozbitého Flusha jedného horúceho, jasného májového rána. Moja obytná jachta kotvila na svojom kotvisku pri móle F 18 v Bahia Mare, vo Fort Lauderdale. Bol som uprostred jedného zo svojich pravidelne sa opakujúcich záchvatov energie, ktoré pochádzali z pocitu viny. Človek si predstavuje, že udržiava svoju loď a malý motorový čln v poriadku, ak sa podľa príručky priebežne stará o laná, o dno podpalubia, o kovové súčiastky a o všetko ostatné. Ibaže príručku napísali pre milosrdnejšie podnebie, ako má Florida, ktorú DeSoto kedysi opísal španielskemu kráľovi ako „neobývateľné pieskovisko“, hoci v tom čase ju už obývali Indiáni.
Zrazu všetko začne praskať, lámať sa a opadávať, presakovať, vŕzgať a vydávať posledné vzdychy. A tak sa treba pustiť do opráv, alebo odísť na pevninu a žiť ako človek so zdravým rozumom.
Centimeter po centimetri som sa na boku posúval a vymieňal stĺpiky zábradlia na všetkých troch stranách hornej paluby, na ľavom boku, na pravom boku i na zadnej časti lode. Používal som pri tom elektrickú vŕtačku a elektrický skrutkovač, aby som priskrutkoval štyri veľké skrutky ku kovovej prírube pri päte každého stĺpika. Mal som otlačené kolená a z nosa a z brady mi neprestajne kvapkal pot. Bol som v starých tenisových šortkách. Slnko sa mi zahrýzalo do unaveného hnedého chrbta.
Naposledy som Vana Hardera videl pred šiestimi, možno siedmimi rokmi. Bol majiteľom lode Včelia kráľovná III a pracoval pre miestnu plavebnú spoločnosť. Bol spoľahlivý a vždy vedel nájsť miesta, kde boli ryby, a tak nemal problémy so zákazníkmi na lov rýb ako iní. Poznal som ho ako mlčanlivého človeka. Počul som, že mal akési ťažkosti, ale to bolo už dávno. Van Harder bol sporivý človek. Našetril si peniaze a nakoniec loď Včelia kráľovná III predal Ranceovi Fazzovi. Kúpil loď na lov garnátov, po uši sa zadĺžil a presťahoval sa na druhú stranu pobrežia.
Dokončil som výmenu stĺpika, podišiel k nemu a utrel si tvár do uteráka. Sadli sme si na kormidelnícke sedadlá obrátené chrbtom k riadiacemu panelu a čelom k zadnej časti lode, k obchodom a vežiam Bahia Maru. Sedeli sme v tieni pod skladacou strieškou.
Van Harder bol štíhly, bledý muž. Vysoký, tichý, bezvýrazný. Nikdy som ho nevidel bez umastenej čiapky so štítkom. Pochádzal zo starej floridskej rodiny. Bol potomkom tvrdých, neúnavných, podvyživených, nemilosrdných chlapov, ktorých sa tak strašne báli nepriateľské vojská za vojny Severu proti Juhu. Mal svetlobelasé oči. Hádal som mu asi päťdesiat rokov.
„Vraveli mi, že Fazzo teraz loví pri Marathone,“ povedal.
„Podľa toho, čo som počul, darí sa mu dobre.“
Ticho.
„Meyer je ešte vždy tu?“
„Áno, ešte vždy. Dnes čosi vybavuje v meste.“
Ticho.
„Azda ste počuli, že som prišiel o Včeliu kráľovnú číslo štyri. Bola to dvadsaťmetrová loď na lov garnátov.“
„Áno, spomínam si. Nebolo to asi pred štyrmi rokmi?“
„O dva mesiace to bude päť. Narazila do nej loď s fosfátom, ktorá mierila do Tampy. Sedemdesiatpäť kilometrov na západ od Neapolu. O tretej ráno. Stratil som dvoch mužov. Jeden z nich bol pri kormidle. Nik nevie, ako sa to stalo.“
„A čo poistenie?“
S ohromnou presnosťou a rýchlosťou si odpľul v smere vetra ponad zábradlie. „Práve toľko, aby som splatil pôžičku na loď. Našiel som si miesto ako kapitán na inej lodi. Väčšej, novej. Patrila námornej spoločnosti Hula.“
„Hula?“
„H a u sú začiatočné písmená rodného mena Hubbard a / a a priezviska Lawless. Hubbard Lawless. Spoločnosť Hula vlastnila šesť lodí na lov garnátov. Keď ich pred niekoľkými rokmi všetky predala, bolo ich už sedem. Hub mal vraj raz varovné videnie, a tak predal všetky svoje lode Weldronovi. Jeho spoločnosť je súčasťou koncernu Združené potraviny. Mohol som zostať u Weldrona ako väčšina chlapov, okrem tých, ktorí boli v preddôchodkovom veku a Weldron ich neprevzal. Ale Hub Lawless mi ponúkol miesto na lodi Júlia. Bola to pekná jachta.“
„Videl som ju na konci prístaviska 66. Pekná.“
„Holandský typ. Veľké dvojité dieselové motory. Rý…
