Siedma kapitola
MEDZI MNOHÝMI ezoterickými inštitúciami, ktoré dodnes v Británii existujú, hádam niet ezoterickejšej ako heraldické kolégium, ktorého pôvod siaha do čias vlády Richarda III. v 15. storočí. Najvyšší úradníci kolégia nosia tituly erbových kráľov a heraldov. V stredoveku, ako to už ich názov naznačuje, heraldi dopravovali odkazy z jednej strany bojiska na druhú. Medzi vojnami im našli inú robotu.
V mierových časoch bývalo zvykom, že sa rytieri a šľachtici schádzali a hrali sa na vojnu v turnajoch. Keďže rytieri boli skrytí v brnení a často mali aj spustený priezor, stávalo sa, že herald - ktorého povinnosťou bolo ohlásiť nasledujúci súboj - mal problémy s identifikáciou muža v brnení. Tento problém vyriešili tým, že šľachtici nosili na štíte znamenie alebo figúru. Takže keď herald videl štít so znamením medveďa a nasekaného kola, vedel, že kdesi vnútri je earl z Warwicku.
Na základe tejto funkcie stali sa heraldi odborníkmi a sudcami, keď išlo o otázku, kto je kto. Z pokolenia na pokolenie sledovali a zaznamenávali línie a vetvy aristokracie. Heraldici aj dnes rozsudzujú súperiace nároky, navrhujú erby priemyselníkom čerstvo povýšeným do šľachtického stavu, alebo za poplatok zostavujú rodokmene. Niektorí sa špecializujú na predkov európskych kráľovských rodov.
Sir Nigel Irvine diskrétnymi dopytmi zistil, že najmä jeden heraldik, Dr. Lancelot Probyn, je popredným svetovým expertom na ruskú romanovovskú dynastiu. Sir Nigel sa predstavil v telefóne ako penzionovaný diplomat, ktorý pripravuje pre ministerstvo zahraničia referát o možných monarchistických trendoch v Rusku, a pozval Dr. Probyna na čaj do hotela Ritz.
Ukázalo sa, že Dr. Probyn je malý, milučký človiečik, ktorý pristupoval k svojej téme bez pompéznosti a so zmyslom pre humor.
“Tak mi zišlo na um,” povedal sir Nigel, keď im k čaju Earl Grey priniesli uhorkové obložené chlebíky, samozrejme bez korky, “či by sme nemohli pouvažovať nad následníčkou postupnosťou Romanovovcov.”
Dr. Probyn nemal ktovieaký vysoký plat a okrúhlučký malý vedec nebol navyknutý na čaje v Ritzi. Pustil sa do obložených chlebov horlivo a usilovne. “Viete, Romanovovci sú iba mojím koníčkom. Nie je to moja robota,” vysvetľoval. “Ale ako by som vám mohol pomôcť, sir Nigel?”
“Romanovovská následníčka postupnosť. Je jednoznačná?”
Dr. Probyn zlikvidoval posledný chlebík a poškuľoval na koláče. “Ani zďaleka,” povedal. “Je to chaos, totálny chaos. Ako viete, Mikuláša Druhého spolu s Alexandrou a ich piatimi deťmi zmasakrovali roku 1918 v Jekaterinburgu. To vyhubilo priamu líniu. Všetci dnešní nápadníci trónu sú z nepriamych línií.”
“Takže nijakého silného, nesporného uchádzača niet?”
“Nie. U seba v kancelárii by som vám mohol poskytnúť súvislejšie vysvetlenie. Mám tam všetky grafy. Kopa mien, kadejaké vetvy.”
“Ale teoreticky - mohli by Rusi znovunastoliť monarchiu na čele s cárom?”
“Myslíte to vážne, sir Nigel?”
“Rozprávame iba teoreticky.”
“No, teoreticky je možné všetko. Generál Franco sa rozhodol, že po smrti obnoví španielsku monarchiu. Juan Carlos vládne dodnes. Ale tam bola postupnosť jasná. V prípade Romanovovcov sú protichodné nároky. Nesmierne chaotická záležitosť.”
Vyprofiloval sa niekto?”
“Na prvý dojem ani nie. Ale musel by som si to dobre preveriť. Už dávno sa ma na to nik seriózne nepýtal.”
“Mohli by ste sa do toho dať?” spýtal sa sir Nigel. “Musím odcestovať. Čo tak keď sa vrátim? Zavolám vám do úradu.”
O dva dni po rozhovore s Dr. Probynom letel sir Nigel Irvine do Moskvy. Sprevádzal ho tlmočník, lebo sir Nigel sa síce kedysi vedel po rusky slušne dohovoriť, ale dnes už jeho vedomosti na háklivejšie diskusie nestačili.
Muž, ktorý cestoval s ním, bol bývalý vojak a znalec ruštiny Brian Marks, s tým rozdielom, že teraz pán Marks používal svoj pravý pas, a ten znel na meno Brian Vincent.
Obaja sa ubytovali v hoteli Narodnaja. Pokojne sa v hoteli navečerali a čakali do desiatej, keď Brian šiel telefonovať. Volal patriarchovo súkromné číslo. Poznalo ho v…
