25. Kapitola
V noci sa to začalo. Necelé dva dni po náleze zavraždenej Angeliky Rigovej sa veci pohli. Samy a úplnou náhodou, presne ako v ozajstnom živote, kde plánovanie, taktika, stratégia a zaužívané pracovné postupy sú niekedy iba na príťaž.
Náhoda je to, čo občas posúva detektívov vpred, a ešte aj poriadna dávka šťastia, ale pretože Šťastena praje pripraveným, nie je taká benevolentná ako náhoda. Náhoda zavadí naozaj aj o idiota.
Presne tak si pripadal Krauz, keď mu o pol druhej v noci zazvonil telefón. Že je pol druhej, mu prezradil budík, že sa proti nemu sprisahal celý svet, mu prezrádzal vyzváňajúci telefón v chodbe. Ten niekto s ním chcel hovoriť naozaj súrne, lebo telefón vyzváňal a vyzváňal.
„Prosím..." zastonal Krauz.
„Operačné stredisko. Detektív Krauz?"
„Pri telefóne."
„Burger ťa zabije."
„Odkedy si osobné antipatie vybavujú detektívi z oddelenia vrážd cez operačné stredisko?"
„Odkedy zobáci ako ty neodovzdávajú na operačné osobné kartičky. To nevieš, že keď teraz robíš na mestskom veliteľstve, musíš mať u nás založenú kartičku s adresou a telefónnym číslom?"
„Viem, aj na okrese sme to museli."
„Tak sa zajtra priprav, Burger ti prehryzne krčnú žilu, lebo som ho kvôli tebe musel zobudiť. Mal si tu zaujímavý telefonát a ja som ťa nevedel zohnať, musel som mu zavolať, aby mi dal na teba telefón."
„A kto ma volal?"
„Na tiesňovú linku volal nejaký Vereš, že je z lesnej správy a že sa poznáte a že si mu povedal, že keby mali niečo zaujímavé a potrebovali pomoc, že má zavolať a my ťa zoženieme."
„To je pravda."
„Tak si píš, dám ti naňho telefón, vraj bude u seba v kancelárii, kým ťa nezoženieme."
„Počkaj... už môžeš, píšem si..."
Krauz položil a neveriaco čumel na lístoček.
„Doriti," okomentoval svoj výkon, „podaj prst a... okrem toho som to ani príliš vážne nemyslel..."
Prskal, ale vytáčal.
„Vereš."
„Krauz."
„Pán detektív, prepáčte, že vás budím..." „Nebudíte, nespal som," zaklamal Krauz. „... ale povedali ste, že mám zavolať, ak sa niečo zaujímavé vyskytne." „A vyskytlo sa?"
„Veľmi zaujímavé. Zastrelili Valéra."
„No doriti! To nemyslíte vážne! Ďalšia vražda vo vašom rajóne? To bol niekto zo združenia? Mal nočnú obchádzku?"
„Nočnú mal, ale nebol zo združenia. Valér je exportný šestnástorák, jeden z tých dvoch, čo som vám hovoril, že máme v obore. Niečo neuveriteľné, aký kus. Práve sme ho našli, ale v akom stave, to by ste mali vidieť."
„Bože, jeleň? Vy ma budíte kvôli jeleňovi?"
„Veď ste nespali."
„Nespal. Vlastne ja už ani neviem, čo to normálny spánok je. Tak dobre, nerozoberajme to, povedzte mi rovno, prečo by som mal prísť?"
„Lebo máme stopu. Už vieme, kto nám pytliači v revíri. Ideme si poňho."
„No zbohom, len to nie, chlapi ho umlátia, a nehovorte mi, že ich ustrážite."
„Nehovorím, ja sám sa chytám, že mu poriadne naložím. Veď preto vám volám."
„Tak sa dohodneme takto..." Krauz odtiahol slúchadlo a chvíľu premýšľal, „ste ešte tam?"
„Kde by som bol?"
„A kde ste?" „V kancelárii." „To je kde?"
„Od Konvalinky vedú dve asfaltové cesty, jedna hore k jazerám a druhá..."
„Už viem, už si spomínam. Poznám to tam. Čakajte na mňa, o pol hodiny som u vás."
„Čakáme."
„Čakáme? Koľko je vás tam?" „No... všetci..."
„Ručíte mi za to, že sa nikto ani nepohne a žiadne lynčovanie nebude, jasné?" „Jasné. Chvíľu."
Krauz položil a okamžite volal na operačné stredisko. „Krauz."
„Už viem, prečo ťa silou-mocou chcú zobrať na oddelenie vrážd..."
„Už ma zobrali."
„... ani ty nedokážeš v noci spať. Tak vysielaj."
„Potrebujem jednu nočnú hliadku, aby ma odviezla na lesnú správu, kde zabránim jednej pripravovanej vražde lynčovaním. Slávu si rozdelíme rovným dielom."
„A prú ser? Ten zlizne kto? Na to musím mať súhlas."
„Zavolaj, komu chceš, ale o tomto čase ťa zdrbe každý, takže ak ti môžem poradiť, zobuď ešte raz Burgera a on ti potvrdí, že nekecám. Súvisí to s vraždou, čo vyšetrujeme. To dievča pri jazere. Ostatné vybavíme zajtra ráno s Majchránom."
„To si mal povedať hneď. Tak sa obleč,…
