31. Kapitola
Vo vedľajšej kancelárii vypočúvali Roba.
„Načo to naťahuješ? To si fakt taký tupec, že si myslíš, že by sme ťa tu držali kvôli nejakému zdochnutému smradľavému jeleňovi? Ty fas, veď to bola iba finta, ako sa vám dostať na kobylku! V skutočnosti sme to mali perfektne premyslené a prepracované do detailov! Išli sme po vás už od začiatku, sledovali sme vás, vedeli sme o každom vašom kroku, tak neblbni a priznaj sa! Zabili ste Angeliku Rigovú a hodili ste ju do jazera, ale nepotopila sa. Okradli ste ju. Alino mal v skrini jej veci. Koľkokrát ti to mám ešte zopakovať? Všetko sme už našli! Teraz pred chvíľou tu bol kolega z vedľajšej kancelárie, kde vypočúvajú Alina, počul si, že všetko priznal, nie? Počul si to na vlastné uši! A ešte nám Alino povedal, že si mu ju vybavil ty, akože na jebačku. Zatiahli ste ju dozadu do šatne, najprv ju spravil Alino a potom si mal ísť ty, ale vraj sa začala metať a vyvádzať, a tak si ju zaškrtil, lebo ti nechcela dať. Alino ti ju pomohol odniesť k jazeru. Robo, to si fakt taký drbnutý, že to zoberieš sám na seba a odsedíš to a] za neho, alebo ti ostalo aspoň trochu chochmesu v tej vymetenej hlave a povieš, ako to bolo naozaj?"
„Toto že povedal Alino!? To je sviňa! Ja som ju predsa nezabil! Verte mi! Toto nie je sranda, fakt nie! Prosím vás... dovoľte mi zatelefonovať otcovi, on príde a všetko vám vysvetlí..."
Robo plakal od začiatku. Nič iné nerobil, iba plakal a triasol sa.
„Prosím vás, ja by som chcel telefonovať tatko vi... prosím vás... ja s tým naozaj nemám nič spoločné!"
„Na fotra sa teraz vyser, ten ti nepomôže! Počúvaj, čo ti hovorím! Si podozrivý z vraždy, tvoj komplic ťa namočil komplet aj s trenkami!"
„Ako namočil, veď ja o ničom neviem! Preboha vás prosím, verte mi! Ja o..."
„Tak znova... zabil si ju?"
„Nie!"
„Ale Alino to hádže na teba, tak nebuď chuj a hoď to na neho! Povedz, že ju zabil on, a si z toho vonku! Urobíme z teba korunného svedka a si za vodou. Povedz nám, ako to bolo, vyšetrovateľ ťa v stručnosti vypočuje a môžeš ísť domov."
„Ale ja neviem, či ju zabil on!"
„Akože neviem, ty debil, veď ti to už dve hodiny vysvetľujeme! Všetky veci patriace zavraždenej sme našli v jeho skrinke, zlato, nohavičky... kurva, čo by si ešte chcel!? A hádže to na teba, že ste sa dohodli, že ju spolu pojebete u neho v šatni!"
„Ale my sme sa na ničom nedohodli!"
„Tak prečo stále dokola omieľa, že si bol pri tom? Odpoviem za teba, lebo je chrapúň! Ty chceš kryť chrapúňa, čo sa ťa snaží namotať do svinstva a spraviť z teba spolupáchateľa? Vieš, čo je to spolupáchateľstvo, ty debil? To je, ako by si ju zabil sám! Spolupáchateľstvo je trestné tak isto ako samotný trestný čin! Dostaneš pätnásť rokov natvrdo a dovidenia!"
„Ale prečo, veď ja som nič nespravil! Dobre, rozrezal som jedno zadné stehno. Dobre, som vinný, vykostil som ho a nemal som to robiť, vedel som, že ho ten chuj zastrelil, a vedel som, že má v skrini nelegálne nejakú dlhú pištoľ, ale to je všetko! Vlastne ešte mi povedal, že to nebolo po prvý raz, že už padli aj nejaký srnci a kosti a kože hádzal do vyschnutej studne, čo je v starej zrúcanine nejakého mlyna asi pol kilometra poniže Konvalinky, ale to je naozaj všetko, čo mi povedal! Ja o nijakej Angelike nič neviem!"
„A čo tvoj bracho?"
„Preboha živého! A ten už len čo s tým má? To čo vám teraz napadlo?"
„Preklepli sme si vás všetkých, neboj sa! Pred nedávnom ešte sedel za lúpež a znásilnenie..."
„Ale veď si to odsedel, a okrem toho, to nebolo tak, ako hovoríte, tú lúpež mu ani nedokázali a s tým znásilnením to..."
„To tvrdia všetci! Každý, čo sedel, je nevinný, na to sme si tu už zvykli."
„Ale on s tým naozaj nemá nič spoločné! Prosím vás, neťahajte ho do toho!"
„Prečo, lebo by dostal doživotie? Najprv lúpež, potom znásilnenie, teraz vražda..."
„Ale aká vražda, veď on s tým naozaj nemá nič! Ani tam s nami dnes nebol!"
„Ale mohol by, nie? Robí tam s vami, nie? A krúti sa okolo báb, stálu známosť nemá, ale chuť áno, a teraz tam máte také pekné …
