17
„Ako to, že nedvíha?" spýtal sa Fache neveriacky. „Voláte na jej telefón, áno? Viem, že ho má pri sebe."
Collet sa snažil spojiť so Sophie už niekoľko minút. „Možno má vybitú batériu. Alebo má vypnuté zvonenie."
Fache vyzeral nešťastne, odkedy telefonoval so šéfom kryptografického oddelenia. Keď zavesil, ráznym krokom pristúpil ku Colletovi a prikázal mu, aby okamžite zavolal agentke Neveuovej. Colletovi sa to nedarilo a Fache chodil po miestnosti ako lev v klietke.
„Prečo volali z kryptografického oddelenia?" odvážil sa spýtať Collet.
Fache sa obrátil. „Aby nám oznámili, že o drakonických diabloch a chromých svätých nenašli v počítačoch ani stopy."
„To je všetko?"
„Nie. Vraj práve identifikovali tie čísla ako Fibonacciho postupnosť, ale podľa nich vraj nemajú nijaký význam."
Collet bol zmätený. „Ale veď nám už poslali agentku Neveuovú, aby nám to povedala."
Fache pokrútil hlavou. „Oni Neveuovú neposlali."
„Čože?"
„Šéf dal na môj pokyn celému svojmu tímu pozrieť fotografie, ktoré som mu poslal. Keď prišla agentka Neveuová, pozrela sa na jednu z fotografií Sauniérovho tela a na šifru a bez slova vyšla z kancelárie, šéf povedal, že neskúmal jej správanie, lebo bolo pochopiteľné, že ju tie fotky rozrušili.“
„ Rozrušili? Čo nikdy nevidela fotografiu mŕtveho tela?"
Fache chvíľu mlčal. „Ja som o tom nevedel a zrejme ani šéf, až kým ho o tom neinformovali, ale Sophie Neveuová je zrejme vnučkou Jacqua Sauniéra."
Collet sa nezmohol na slovo.
„Šéf povedal, že sa pred ním o Sauniérovi nikdy nezmienila - podľa neho preto, lebo zrejme nechcela, aby sa s ňou kvôli jej slávnemu dedovi zaobchádzalo inak ako s ostatnými."
Nečudo, že ju tie fotky rozrušili. Collet si nevedel predstaviť nešťastnejšiu zhodu okolností, ako keď dajú mladej žene za úlohu rozlúštiť šifru, ktorú napísal jej zavraždený príbuzný. No jej konanie bolo aj tak nepochopiteľné. „Ale veď sem prišla a povedala nám, že tie čísla predstavujú Fibonacciho postupnosť. Nechápem, prečo odišla z kancelárie svojho šéfa a nikomu nepovedala, na čo prišla."
Collet mal len jediné vysvetlenie: Sauniére napísal číselnú šifru na dlážku v nádeji, že Fache poverí vyšetrovaním aj kryptológov, to znamená aj Sauniérovu vnučku. A pokiaľ išlo o zvyšnú časť odkazu - chcel tým Sauniére niečo povedať svojej vnučke? Ak áno, čo jej chcel povedať? A akú úlohu v tom hrá Langdon?
Kým mohol Collet sledovať ďalej niť svojich myšlienok, ticho opusteného múzea prerušil jačavý zvuk poplašného zariadenia. Zdalo sa, že prichádza z Veľkej galérie.
„Alarme!" zajačal jeden z agentov. „Grande Galérie! Toilettes Messieurs!"
Fache sa zvrtol ku Colletovi. „Kde je Langdon?"
„Stále na pánskych toaletách!" Collet ukázal na blikajúcu červenú bodku na obrazovke svojho notebooku. „Musel rozbiť okno!" Collet vedel, že Langdon sa nedostane ďaleko. Hoci sa okná na verejných budovách do výšky pätnástich metrov museli dať podlá parížskych požiarnych predpisov rozbiť pre prípad požiaru, liezť cez okno z druhého poschodia Louvru bez rebríka sa rovnalo samovražde. Na západnom konci Denonovho krídla navyše neboli žiadne stromy ani tráva, ktoré by stlmili pád. Rovno pod oknom toaliet viedla dvojprúdová dopravná tepna Place du Carrousel. „Panebože!" vykríkol Collet, hladiac na obrazovku. „Langdon lezie na okenicu!"
Ale Fache už začal konať. Vytrhol z náprsného puzdra revolver značky Manurhin MR-93 a vybehol z kancelárie.
Collet s úžasom sledoval obrazovku, na ktorej sa červená blikajúca bodka presunula na okenicu a potom spravila niečo úplne nečakané: presunula sa mimo obvodu budovy.
Čo sa to deje? žasol Collet. Je Langdon na okenici alebo -
„Jesu!" skríkol Collet a vyskočil na nohy. Bodka sa posunula ešte ďalej od budovy. Chvíľu sa zdalo, že je prerušený signál, a potom blikajúca bodka definitívne zastala asi desať metrov od budovy.
Collet zaťukal prstami po klávesnici a na obrazovke sa objavila mapa parížskych ulíc. Teraz videl presnú polohu sledovaného objektu.
Objekt sa nehýbal.
Ležal uprostred P…
