4
Kapitán Bezu Fache kráčal so zaklonenými širokými plecami a s bradou zabodnutou do hrude ako nahnevaný vôl. Čierne vlasy mal hladko začesané dozadu, čo len zvýrazňovalo vlasy vyrastajúce do cípu, ktorý vyzeral ako prova vojnovej lode. Čiernymi očami akoby prepaľoval zem pred sebou a ich jas potvrdzoval povesť, že je vo všetkom mimoriadne prísny.
Langdon šiel za kapitánom po slávnom mramorovom schodisku do átria pod sklenenou pyramídou. Ako kráčali dolu, prešli pomedzi dvoch strážnikov justičnej polície vyzbrojených samopalmi. Na čele akoby mali napísané: Dnes v noci sem bez súhlasu kapitána Fachea nesmie nikto vojsť, ani odtiaľto odísť.
Keď zostúpili pod úroveň zeme, Langdon bol čoraz nervóznejší. Facheova prítomnosť tu pôsobila ako päsť na oko a samotný Louvre vzbudzoval v tejto nočnej hodine dojem, akoby bol človek v hrobe. Schodisko bolo podobne ako ulička v kine osvetlené malými matnými svetlami, osadenými do každého schodu. Langdon počul, ako sa zvuk jeho krokov odráža od skla nad ich hlavami. Keď sa pozrel hore, videl slabo osvetlené spŕšky vody z fontán, ktoré mizli kdesi za priehľadnou strechou.
„Páči sa vám?" spýtal sa Fache a máličko nadvihol širokú bradu.
Langdon si vzdychol. Bol príliš unavený, aby vymýšľal nejaké šikovné odpovede. „Áno, pyramída je úžasná."
„Jazva na tvári Paríža," zamrmlal Fache.
Pozrimeže. Langdon vycítil, že jeho hostiteľovi bude ťažké ulahodiť. Vedel vôbec, že na túto pyramídu, ktorá bola postavená na výslovné želanie prezidenta Mitterranda sa použilo presne 666 sklených tabúľ, o čom do nekonečna diskutovali milovníci sprisahaní, podlá ktorých číslo 666 bolo číslom Satana?
Langdon sa rozhodol, že to nespomenie.
Keď zišli hlbšie do podzemnej haly, z tieňov sa pomaly vynoril obrovský zívajúci priestor. Nová hala s rozlohou šesťtisíc päťsto metrov štvorcových, postavená sedemnásť metrov pod úrovňou zeme, vyzerala ako obrovská jaskyňa. Bola postavená z teplého okrového mramoru, ktorý ladil s medovo sfarbeným kameňom priečelia paláca na povrchu zeme, a zvyčajne v nej bolo plno slnečného svetla a turistov. Dnes v noci však bola pustá a tmavá a pôsobila dojmom studenej hrobky.
„A kde je bezpečnostná služba múzea?" spýtal sa Langdon.
„En quarantaine," odvetil Fache, akoby Langdon spochybňoval bezúhonnosť Facheovho tímu. „Dnes v noci sa sem očividne dostal niekto, kto tu nemal čo hľadať. Všetkých nočných strážnikov Louvru vypočúvajú v Sullyho krídle. Dnes strážia múzeum moji agenti."
Langdon prikývol a pridal za Facheom do kroku.
„Poznali ste dobre Jacqua Sauniéra?" spýtal sa kapitán.,
„Vôbec ho nepoznám. Nikdy sme sa nestretli."
Fache vyzeral prekvapený. „Dnes večer ste sa mali stretnúť prvýkrát?"
„Áno. Chceli sme sa stretnúť po mojej prednáške na recepcii Americkej univerzity, ale neprišiel."
Fache si čosi zapísal do zápisníka. Ako kráčali ďalej, Langdon zbadal menej známu pyramídu - La Pyramíde Inversée - obrovskú prevrátenú pyramídu, ktorá visela na neďalekom medziposchodí zo stropu ako stalaktit. Fache viedol Langdona po krátkom schodisku ku klenutej chodbe, nad ktorou bol nápis: DENON. Denonovo krídlo bolo jednou z troch najslávnejší častí Louvru.
„Kto chcel, aby ste sa stretli?" spýtal sa Fache odrazu. „Vy, alebo on?"
Bola to čudná otázka. „Pán Sauniére," odvetil Langdon, keď vošli do chodby. „Jeho sekretárka mi pred pár týždňami poslala e-mail. Kurátor sa vraj dozvedel, že tento mesiac budem prednášať v Paríži, a chcel sa so mnou o niečom porozprávať."
„O čom?"
„Neviem. Najskôr o umení. Mali sme podobné záujmy."
Facheovi sa na tvári zračili pochybnosti. „Nemáte predstavu, o čom sa chcel s vami zhovárať?"
Langdon nevedel. Sám bol na to zvedavý, no nechcel sa vypytovať na podrobnosti. O váženom Jacquovi Sauniérovi bolo známe, že má rád súkromie a s ľuďmi sa stretáva len málo; Langdon bol jednoducho vďačný už za to, že sa s ním môže stretnúť.
„Pán Langdon, nemáte ani tušenie, o čom chcel s vami hovoriť v ten večer, keď bol zavraždený? Veľmi by nám to pomohlo."
La…
