3. KAPITOLA
MÁRNIVOSTI
1
KEĎ BÝVALI V HOODE druhý rok, vedľa nich mali izby tri lesby, všetky boli v poslednom ročníku a hrali v kapele s názvom Tučný zadok. Z nejakého dôvodu si obľúbili Džejbího (napokon aj Juda a Willema až nakoniec; Malcolma brali len s odstupom). Teraz, pätnásť rokov po tom, čo oni štyria spromovali, sa dve z tých lesbičiek dali dokopy a žili spolu v Brooklyne. Z ich štvorice sa s nimi pravidelne stretával len Džejbí: Marta sa venovala pracovnému právu pre neziskové organizácie a Francesca bola vedúca výpravy v divadle.
„Mám úžasné správy!“ oznámil im raz v piatok ráno v októbri pri večeri Džejbí. „Volali potvory z Bushwicku, Edie je v meste!“ Edie bola tretia z lesbickej trojice, citovo založená mužatka kórejského pôvodu, ktorá cestovala medzi San Franciscom a New Yorkom a zdalo sa, že sa stále pripravuje na akési nezvyčajné povolanie: keď ju videli naposledy, chcela odcestovať do Grassu, aby sa stala profesionálnou ovoniavačkou parfumov. Len osem mesiacov predtým si urobila kurz afganskej kuchyne.
„A prečo je to vzrušujúca správa?“ opýtal sa Malcolm, ktorý im nikdy celkom neodpustil, že ho nemali rady, ani nevedel prečo.
„Viete,“ povedal Džejbí a potom sa odmlčal, „práve prechádza premenou.“
„Akože zmenou pohlavia? Bude z nej muž?“ opýtal sa Malcolm. „Prosím ťa, Džejbí, odkedy ju poznáme, nikdy nemala problém so svojou sexuálnou identitou.“ Rok predtým absolvoval zmenu pohlavia jeden bývalý Malcolmov kolega a Malcolm sa stal odborníkom na tú tému, karhal ich za netolerantnosť a nevedomosť, až kým naňho Džejbí nenakričal: „Bože, Malcolm, ja som väčší transvestita, ako kedy bude Dominic!“
„V každom prípade do toho ide,“ pokračoval Džejbí. „Potvory doma robia večierok na jej počesť a všetci sme pozvaní.“
Prevrátili oči. „Džejbí, ja o päť týždňov odlietam do Londýna a mám práce vyše hlavy,“ ozval sa Willem. „Nemám čas celý večer v Bushwicku počúvať, ako sa Edie Kimová sťažuje.“
„Musíš ísť!“ vykríkol Džejbí. „Veď si ťa špeciálne vyžiadali! Francesca pozvala nejaké dievča, ktoré ťa vraj odniekiaľ pozná a chce ťa vidieť. Ak tam nepôjdeš, všetky si budú myslieť, že je z teba namyslená hviezda a vyvyšuješ sa nad nimi. Okrem toho tam budú aj ďalší ľudia, ktorých sme dávno nevideli...“
„Hej, ale možno existuje dôvod, prečo sme ich nevideli,“ poznamenal Jude.
„A okrem toho, Willem, tá baba si na teba počká, či už stráviš hodinu v Brookline alebo nie. Nie je to predsa na konci sveta. Je to v Bushwicku. Jude nás tam odvezie.“ Jude si pred rokom kúpil auto a hoci to nebol žiadny nóbl model, Džejbí sa v ňom veľmi rád vozil.
„Čo? Ja nikam nejdem,“ ohradil sa Jude.
„Prečo?“
„Som na vozíčku, Džejbí, ak si si náhodou nevšimol. A pokiaľ si spomínam, v dome, kde býva Marta s Francescou, nie je výťah.“
„Mýliš sa,“ ozval sa víťazoslávne Džejbí. „Vidíš, ako dlho si u nich nebol? Presťahovali sa. A v tom novom dome majú výťah. Dokonca nákladný.“ Oprel sa na stoličke a bubnoval päsťou po stole, kým ostatní mlčali. „Takže sa ide a basta.“
Tak sa nasledujúcu sobotu zišli v Judovom podkrovnom byte na Greene Street a on ich odviezol do Bushwicku, kde potom krúžil okolo bloku, v ktorom bývali Marta a Francesca, a márne hľadal miesto na zaparkovanie.
„Vzadu bolo jedno miesto,“ vyhlásil Džejbí asi po desiatich minútach.
„To je priestor na vykladanie tovaru,“ namietol Jude.
„Keby si vytiahol tú nálepku s invalidným vozíkom, mohli by sme zaparkovať, kde by sa nám zachcelo,“ nedal sa Džejbí.
„Dobre vieš, že ju nerád používam.“
„Ak ju nechceš používať, aký zmysel má mať auto?“
„Jude, myslím, že tuto by sa dalo zaparkovať,“ povedal Willem a nevšímal si, čo trepe Džejbí.
„Sedem blokov od ich bytu,“ šomral Džejbí.
„Drž hubu, Džejbí!“ vyštekol Malcolm.
Keď sa konečne dostali na večierok, každého z nich odtiahol iným smerom nejaký človek. Willem sledoval, ako Marta rázne strká Juda preč. Pomoc, naznačil mu Jude perami a on sa usmial a trochu mu zakýval. Odvahu, zašepkal ako odpoveď a Jude naňho vystrúhal grimasu…
