Ukázky

Vlaky odišli a nové prišli, ľudia odcestovali a noví pricestovali. Všetko sa zmenilo. Prvému nástupišťu sa aj tak pre istotu vyhli a podchodom prešli až dozadu na trináste. Veliteľ železničnej polície im podal ruku a hlásenie. / „Nejakí ožrani sa pobili na prvom a jeden aj vystrelil, ale nikto nebol zranený, ani žiadne škody. Potom sa nám naháňali po stanici. Služba na peróne počula aj odtiaľto nejaké výstrely,…

„Ahoj Milan! Je desať, kedy ho privezieš?“ / „Nepriveziem.“ / „Tak moment! Toto sme si už stokrát vydiskutovali! Neser ma! Ak chce Peťo vidieť starých rodičov, prosím, ak ti chce pomôcť v dielni, prosím, ale spávať bude doma! Na detskú posteľ ešte máme!“ / „Prečo sa hneď rozčuľuješ? Nepriveziem ho, lebo tu nie je! Dnes vôbec neprišiel. Včera sme opravili jeden blatník a potom sme počítali matiku na štvrtok a…

Krauz sa vrátil na oddelenie sám. Bolo už takmer pol štvrtej poobede a čo mal dnes spraviť, spravil. Nič ďalšie sa mu už začínať nechcelo – mal pocit, že sa potrebuje poradiť s Burgerom. Vystúpil z výťahu, prešiel pár krokov s pohľadom upretým na podlahu, no rýchlo precitol a zarazene zastal. Zdvihol hlavu a zdúpnel. / Pred ich kanceláriou sa nakopil zhluk ľudí – nechápal prečo. / „Héj! Čo je tu?“ rozrážal si…

  /   / Mesto, príbeh a všetky osoby v tejto knihe sú vymyslené a akákoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami je čisto náhodná, hoci sa môžu niekomu zdať akési povedomé… /   /   /   /   /   / In terra summus rex est hoc tempore nummus / Najvyšším kráľom v zemi je v dnešných časoch peniaz (staré rímske príslovie /   /   / Venujem Zuzane a Milanovi Dobrockým. /   /   /   /   / Za myšlienku napísať…

Jediné miesto, kde sa mohli dopátrať pravdy a porovnať seriózne fakty so spisovateľovými báchorkami, bol miestny úrad v Kališti. / „Dobrý deň, kde by sme našli starostu?“ / „Ja som,“ odpovedal chlapík v saku a zvrtol sa na schodoch. / Traja páni pod schodmi sa mu zdali celkom seriózni a iba dúfal, že neprichádzajú s nejakou sťažnosťou. Boli traja, pretože Krauzov posledný pokus nechať spisovateľa čakať v aute sa…

Ani Burger s Hanzelom sa v pondelok domov nechystali. Celé leto chodili z práce o pol štvrtej, čo u detektívov z oddelenia vrážd zvyknutých na ponocovanie mohlo vyvolať frustráciu a pocit menejcennosti, ale v nich nie, lebo už zažili aj tri mesiace bez čerstvej vraždy a prežili. Aj keď si o pokuse o vraždu novorodenca mysleli svoje, aj tak boli za nový prípad…

JESEŇ 1996 / Staručkej babičke na antikorovom stole už nebolo pomoci, bola sinavá a stuhnutá ako jaternica vytiahnutá z mrazničky. Realita bola smutná, vlastne strašná a babičku z podobného chladného miesta pred malou chvíľou naozaj vytiahli a previezli na mestskú patológiu. Podchladenie nebola pravá príčina jej terajšieho stavu, odborne povedané, bezprostredná príčina smrti. To bol už iba dôsledok toho, čo s ňou…

Filmovanie sa celkom pekne rozbehlo, raz sa bol pozrieť aj Watzka. Stačilo raz. Komparzisti v ruských a nemeckých uniformách behali po ulici, ako malí chlapci po sebe strieľali spoza rohov, hádzali granáty, padali, zvíjali sa… až kým sa z amplióna neozvalo dunivé stop! a asistent nevystrelil červenú svetlicu. Na červenú svetlicu mali prestať bojovať aj zadné zálohy, ktoré nemohli počuť…