Ukázky

JÚL 1990 /   / „Vy debili, kam ste mi dali tresku?!“ / Tlstý Vaňa si sadol za stôl a okamžite vstal. Niečo ako keď si na projekcii nového filmu spraví strihač z kolegov srandu a v jednom momente ho zastaví a pustí späť. / Vaňa vedel, že aj z neho si spravili srandu, lebo téglik bol na stole ešte pred pár minútami, a kým sa stihol vytlačiť na záchode, nemohol predsa sublimovať. / „Debili, nemohol iba tak zdrhnúť,“ oznámil…

V polovici septembra ich čakalo ďalšie prekvapenie. / „Viem o ďalšej/‘ pochválil sa Slovan Canisovi a normálne na neho žmurkol, akoby mu prezrádzal tutové čísla do lotérie. / Bol už vo väzbe vyše dvoch mesiacov a začali sa na ňom prejavovať prvé väzenské symptómy. Schudol, stával sa nevrlým, odmietal komunikovať aj s Canisom, inokedy sa celý deň iba sťažoval, pobil sa so spoluväzňom, mal nepredvídateľné reakcie. / …

Krauz dočítal šéfovi poznámky z Rúžičkovho výsluchu a stíchol. Mayor sa prestal hrať s ceruzkou a zvedavo vytiahol obočie. / „Všetko?“ / „Nestačí?“ / „Takže mala ovuláciu, to potvrdila pitva, prišlo to na ňu a zavolala si Viktora, ten ju rozdráždil a nechal udusiť. Zbavil sa tým nepohodlného svedka, ktorý vedel o kazete s prominentmi a o vydieraní, zároveň odstránil nepo-slušnicu, ktorá sa osamostatnila a… / …

Krauz otvoril dvere a zaštrngotal kľúčmi. / „Je tu niekto?“ zakričal do bytu. / Sylvia vybehla zo spálne a hodila sa mu okolo krku. / „Ty si už doma!? Tak skoro?“ / Vlepila mu dlhý podovolenkový bozk. / „Som rada, že som už doma! Normálne som sa na teba tešila!“ / Vrátil jej bozk, nadvihol ju a roztočili sa, až jej odleteli papuče. / „Vypýtal som sa od šéfa, chcel som ťa privítať. Čakám ťa už…

05:38 /   / “Všimli ste si, že svitá? A zase popŕcha.” / “Keby nebolo mrakov, tak už je biely deň.” / “Tma by nám viac pomohla, ale nech.” / Každý z trojice vystupujúcich z auta mal na počasie a dennú dobu svoj názor, ale po zaplesknutí dverí sa opatrne poobzerali, skontrolovali Petrine okná, či nevysiela poplašné signály, skontrolovali aj sobotou vyľudnenú rannú ulicu a až potom zamierili k Petre domov. / “Ja som vám…

Stál sám uprostred noci a vedel, že musí zabiť. Sledoval okno na prvom poschodí. Jediné rozsvietené okno v zadnej časti. / Svetlo zhaslo. Zalovil v útrobách motoristickej bundy, vybral pištoľ, skontroloval ju, vložil späť a vykročil. / Na pach smrti bol zvyknutý, pozeral jej do očí často a už veľakrát videl, čo dokáže, ale vtedy konala sama a on sa iba prizeral. Teraz od neho chceli, aby jej pomohol. Aby ju privolal a aby…

Čierne audi kombi zvládlo cestu do Milána za čas, za aký by sa nemusel hanbiť ani Senná, a iba s jednou pokutou, ale tá stála za to. Rakúski policajti na rozdiel od našich na slová „nemám pri sebe peniaze“ nepočujú a s vypisovaním šekov sa nezdržujú, konajú rýchlo a rázne, a tak každý rád zaplatí. Ani nie tak rád, ako rýchlo – a o to im ide. / Edo našiel Romea doma, pretože bolo poludnie. / „Do riti, čo buntošíš,…

Krauz dofajčil šiestu cigaretu a Dana skončila. Jej príbeh na Krauza až tak nezapôsobil. Takých nespokojných s režimom, čo ich stále niekto prenasleduje, bolo na každom rohu tucet. Krauz sa nudil už pri tretej cigarete. Pri štvrtej banoval, že ju vôbec niekam pozval. / „Preto som k vám nikdy neprišla na návštevu, nechcela som ich priviesť až k vám. Nechcem robiť problémy, nikam nechodím…

Kuky vošiel do kancelárie, pozdravil, kývol Krauzovi, igelitku si zavesil na vešiak. Zvraštil čelo, niečo nebolo v poriadku. Krauz sa usmieval tak čudne, tak… / Kuky sa otočil, v neblahej predtuche fľochol na klietku na parapete – zdúpnel! / „Chúďatko moje milené,“ zastonal. / „Čo zízaš!? Aspoň sa s ním pomojkaj!“ poštuchol ho Krauz. / „Robin! Môj Robin! A ako živý…“ / „Je živý, ty expert!“ / Kuky pricupkal ku…

„Šéfe?“ / „Poď ďalej, Alica.“ / Vošla a pedantne za sebou zavrela dvere. / „Niečo mám.“ / Odložil noviny a zložil si okuliare. / „Sadni si. Počúvam ťa.“ / „Na linku ener mi volala pani z Topoľčian. Vraj tam v poslednom čase za záhadných okolností zmizli dve dievčatá a polícia na to kašle. Chcem k tomu urobiť reportáž.“ / „Za akých záhadných okolností?“ / „No… zmizli, niet ich.“ / „Išli na disko a nevrátili sa…

  /   / Mesto, príbeh a všetky osoby v tejto knihe sú vymyslené a akákoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami je čisto náhodná, hoci sa môžu niekomu zdať akési povedomé… /   /   /   /   /   / In terra summus rex est hoc tempore nummus / Najvyšším kráľom v zemi je v dnešných časoch peniaz (staré rímske príslovie /   /   / Venujem Zuzane a Milanovi Dobrockým. /   /   /   /   / Za myšlienku napísať…

Jediné miesto, kde sa mohli dopátrať pravdy a porovnať seriózne fakty so spisovateľovými báchorkami, bol miestny úrad v Kališti. / „Dobrý deň, kde by sme našli starostu?“ / „Ja som,“ odpovedal chlapík v saku a zvrtol sa na schodoch. / Traja páni pod schodmi sa mu zdali celkom seriózni a iba dúfal, že neprichádzajú s nejakou sťažnosťou. Boli traja, pretože Krauzov posledný pokus nechať spisovateľa čakať v aute sa…