Podpaľačka (Stephen King)

6

Farmár sa volal Manders – Irv Manders. Práve odviezol náklad dýň do mesta, kde mal dohodu s chlapíkom, ktorý viedol A & P. Hovoril im, že sa chcel dohodnúť s Prvou národnou, ale tamojší manažér vôbec nerozumie dyniam. Podľa Irva Mandersa, je to obyčajný mäsiar, čo sa vyšvihol, nič viac. Na druhej strane zasa manažér v A & P bol správny chlap. Porozprával im aj to, že jeho žena vedie v letnom období obchod najmä pre turistov a on má stánok s ovocím a zeleninou pri ceste, a tak vychádzajú dobre.

„Možno sa vám nebude páčiť, že sa pletiem do vašich vecí,“ pokračoval Irv Manders a obracal sa na Andyho, „ale vy a tuto vaša žubrienka by ste nemali jazdiť stopom. Božemôj, naozaj nie. Nie ste z tej sorty ľudí, čo sa dnes preháňa po cestách. Za lekárňou v Hastings Glene sú zastávky autobusov spoločnosti Greyhound. To je pre vás vhodnejšie.“

„Veď hej…“ dostal zo seba Andy. Bol v rozpakoch, ale Charlie šikovne zaplnila ticho.

„Ocko je nezamestnaný,“ nadviazala pohotovo. „Preto sa mamička rozhodla ostať u tety Em, kým sa narodí bábätko. Teta Em nemá rada ocka. A tak sme ostali doma. Ale teraz ideme za mamičkou. Však, ocko?“

„To sú celkom osobné veci, Bobbi,“ povedal Andy, no vyznelo to trápne. Cítil sa trápne. V Charlinom príbehu bolo množstvo dier.

„Už ani slovo,“ povedal Irv. „Viem, čo sú to rodinné problémy. Často je to poriadne trpké. A viem, čo je to mať sa zle. To nie je nijaká hanba.“

Andy si odkašlal, ale nepovedal nič. Nezišlo mu na um nič, čo by mohol povedať. Chvíľu sa viezli potichu.

„Počujte, a čo keby ste zašli k nám a naobedovali sa s nami?“ spýtal sa zrazu Irv.

„Ach, to nie, to…“

„To by sme strašne radi,“ povedala Charlie. „Nie je tak, ocko?“

Vedel, že Charlie mala obyčajne dobrú intuíciu, a on bol duševne aj telesne príliš vyčerpaný, aby jej teraz odporoval. Bola duchaprítomná a podnikavá a Andy sa viac než raz čudoval, ako riadi toto predstavenie.

„Ak ste si istý, že bude dosť…“ začal.

„Vždy je dosť,“ prerušil ho Irv Manders a konečne zaradil trojku. Hrkotali medzi žiarivými jesennými stromami, javor­mi, brestmi, topoľmi. „Som rád, že ste ma neodmietli.“

„Ďakujeme veľmi pekne,“ ozvala sa Charlie.

„Potešenie je na mojej strane, žubrienka,“ povedal Irv. „A aj žena sa poteší, až ťa uvidí.“

Charlie sa usmiala.

Andy si pošúchal sluchy. Pod prstami ľavej ruky mal jedno z tých miest, na ktorom, ako sa zdalo, mu odumreli nervy. V nijakom prípade z toho nemal dobrý pocit. A prenikavé tušenie, že tamtí sú blízko, ho vôbec neopúšťalo.