6
Celý večer som sa potuloval po hoteli a zisťoval, čo všetko je v ňom. Prezrel som si reštaurácie a bary, nakukol som do plavárne, sauny, telocvične a obhliadol som si aj tenisový kurt. Potom som zašiel do nákupného centra a kúpil som si zopár kníh. Nakoniec som zakotvil v herni a už nič iné som v to popoludnie neurobil. Hotel pripomínal zábavný park. Bol ďalším miestom na tomto svete, kde sa dal úspešne zabiť čas.
Večer som vyšiel von, aby som preskúmal okolie. Motal som sa tmavými ulicami a rozpamätával na mesto. Keď som bol ubytovaný v starom hoteli Delfín, dennodenne som sa ponevieral týmito ulicami, a tak som približne vedel, kde sa čo nachádza. Starý hotel Delfín nemal reštauráciu a s Kiki sme sa stravovali v okolitých podnikoch. Ale aj keby ju bol mal, neboli by sme sa pravdepodobne prinútili k tomu, aby sme si v nej na niečom pochutnali. Mal som pocit, že som navštívil miesto, kde som voľakedy býval. Prechádzal som sa ulicami a tešil zo známych vecí.
Slnko zapadlo, chlad mi začal prenikať pod kožu a v uliciach čľapotala roztopená snehová kaša. Bolo bezvetrie a prechádzalo sa mi príjemne, lebo vzduch bol priehľadný a svieži. Dokonca aj kopy špinavého snehu, ktorý bol pozhŕňaný na každom rohu, vyzerali pod pouličným osvetlením príťažlivo.
Veľa sa tu zmenilo, hoci ubehli iba štyri roky. Väčšina podnikov, ktoré som vtedy navštívil, ostala v podstate nezmenená i okolitá atmosféra sa viac-menej zachovala, ale zmena sa už nedala zastaviť. Zopár obchodov malo stiahnuté žalúzie a zdobili ich oznamy o blížiacom sa rozvoji. Stavali tam jednu obrovskú budovu. Stánok, ktorý ponúkal hamburgery vodičom priamo do auta, butik so značkovým tovarom, obchod s európskymi autami a moderná kaviareň so záhradou – všetky tieto nové inštitúcie tu vyrástli jedna po druhej a vytlačili staré, zafúľané trojposchodové domy a lacné reštaurácie s typickými závesmi noren pri vchode. Cukráreň s mačkou na peci už tiež nebola. Toto dočasné spolužitie štýlov pripomínalo ústa dieťaťa s rastúcimi zubami. A bola tu aj nová pobočka banky, ktorá sa pravdepodobne priživovala na novom hoteli Delfín. Postavte hotel takýchto rozmerov na úplne normálnom, azda trochu zanedbanom mieste, a je po rovnováhe. Vzrastie prílev ľudí a začne to tam pulzovať. No a ceny pozemkov pôjdu hore.
Ale nie je vylúčené, že zmena nastala postupne a neobrátil to tu hore nohami iba nový hotel Delfín. Jeho výstavba je možno súčasťou dlhodobého urbanistického plánu rozvoja mesta, ktovie.
Vošiel som do malého baru, ktorý som dobre poznal, dal som si zopár pohárikov a najedol som sa. Podnik bol špinavý, hlučný, ale lacný a dobrý. Bola to diera, do ktorej sa vyberiem zakaždým, keď sa chcem najesť sám. V takých podnikoch mi je dobre a nikdy sa tam necítim opustený. Môžem sa rozprávať sám so sebou, lebo si ma nikto nevšíma.
Po jedle som mal ešte na niečo chuť, a tak som si objednal saké. Kým mi horúce saké prenikalo do útrob, rozmýšľal som, čo tu vlastne robím. Hotel Delfín, ktorý ma zaujímal, už neexistoval. Zmizol bez stopy a nahradil ho tento komický hotel z hviezdnych vojen. Prišiel som neskoro. Moje sny o starom hoteli Delfín a o Kiki, ktorá zmizla vo dverách pred celými vekmi, zostanú iba snami. Niekto tam za mnou plakal, ale teraz je už po všetkom. Nič sa nezachovalo. V čo som mohol ešte dúfať?
Veru tak, pomyslel som si, alebo som to povedal nahlas? Veru tak, nič sa nezachovalo. V čo som mohol ešte dúfať?
Stisol som pery a zahľadel som sa na fľašku sójovej omáčky na pulte.
Keď som žil už dlhšie sám, začal som civieť na predmety okolo seba, bez zábran som sa so sebou porozprával a vyhľadával som lacné a preplnené podniky. K svojmu staronovému Subaru som pristupoval s nehou a pomaly som začal zaostávať za dobou.
Odišiel som z baru a vrátil som sa do hotela. Cestu späť som našiel bez problémov, lebo nový hotel Delfín bolo vidieť odvšadiaľ. Stačilo iba obrátiť hlavu k oblohe, tak ako to urobili traja mudrci, keď hľadali cestu do Jeruzalema či Betlehema, alebo kam to išli.
…
