4
S fotografom sme si najali taxík a dva dni sme pobehovali po miestnych reštauráciách v zasneženom Hakodate.
Pri zbieraní podkladov pre článok postupujem vždy metodicky a dokážem byť naozaj výkonný. Pred cestou sa zakaždým dôkladne pripravím a vypracujem si podrobný časový plán, lebo je to nesmierne dôležité. V zbieraní materiálu nemôžem, prirodzene, súťažiť s firmami, ktoré sa tým živia. Staň sa ich členom, zaplať, a vyhľadajú pre teba čokoľvek. Ak ťa zaujímajú reštaurácie v Hakodate, zostavia ti ich zoznam. Používajú na to obrovské počítače. Vytvoria dokumenty, všetko pekne vytlačia a informácie doručia hoci až k tvojim dverám. Pravdaže, nie je to lacné, ale ušetrí ti to kopu času a za to sa platí.
Tých zopár informácií si zozbieram vždy sám. Existujú odborné knižnice s časopismi pre cestovateľov a potom sú tu knižnice s miestnou tlačou a regionálnymi publikáciami. Zo všetkých dostupných zdrojov si vyberiem tie najsľubnejšie miesta a vopred im zavolám, aby som zistil, kedy majú otvorené. Takto si na mieste prieskumu ušetrím veľa času. Potom si do záznamníka načrtnem úlohy na každý deň. Pozriem sa na mapu a vyznačím na nej trasu, ktorej sa budeme držať. Nejasnosti sa vždy snažím zredukovať na minimum.
Hneď po príchode do Hakodate začneme chodiť s fotografom po reštauráciách. Máme v pláne navštíviť okolo tridsať podnikov. Iba ochutnáme, čo ponúkajú, aby sme vedeli posúdiť chuť, a zvyšok porcie necháme nedojedený. Zušľachťovanie spotreby. Naša identita ostáva v tej chvíli ešte utajená. O jedle začneme debatovať až po odchode z reštaurácie a ohodnotíme ho stupnicou od jedna do desať. Ak bolo kvalitné, reštaurácia zostáva na zozname. Ak nie, je z kola von. Naším výberom neprejde väčšinou polovica reštaurácií. Navyše skontrolujeme miestnu tlač a vyberieme si päť reštaurácií, ktoré neboli na našom zozname. Navštívime ich a vyradíme tie nevhodné. Keď konečne máme finalistov, zavoláme im, oznámime im meno časopisu a povieme, že by sme o nich veľmi radi napísali článok – text s fotografiami. Toto všetko stíhame iba za dva dni. V noci potom v hoteli napíšem hrubý koncept článku.
Na druhý deň neskôr zájdeme do vybraných reštaurácií, porozprávam sa s majiteľmi a fotograf zatiaľ urobí zopár momentiek jedla a stolovania. Takto sme schopní výjazd zabaliť v priebehu troch dní. V našej brandži sa, prirodzene, nájdu jedinci, ktorí všetko stihnú oveľa skôr, ale tí nerobia žiadny prieskum. Pochodia známe miesta bez toho, aby sa do niečoho zahryzli, a potom načarbú krátke komentáre. To je však ich vec, nie moja. Som presvedčený, že nikto si nedá záležať na týchto reportážach tak ako ja. Táto práca človeka zničí, keď je veľmi dôsledný, ale dá sa vykonávať aj s minimálnym úsilím. Najhoršie na tom je, že množstvo vloženého úsilia pri prvom pohľade na článok obyčajne nie je zjavné. Pri pozornejšom preskúmaní si však už všimnete rozdiel.
Nevysvetľujem vám všetko preto, aby som sa chválil. Chcem, aby ste mali približnú predstavu o mojej práci a o tom, čo produkujem.
S mojím fotografom spolupracujem odnepamäti, lebo spolu veľmi dobre vychádzame. Obaja sme profesionáli. Pracujeme v bielych rukavičkách, bez rozruchu. Zbytočne veľa nerozprávame a vzájomne sa rešpektujeme. Obom nám je jasné, že svoju prácu vykonávame iba kvôli živobytiu, ale napriek tomu do nej vkladáme maximálne úsilie, ako sa na profesionálov patrí.
Článok som dokončil počas tretej noci pobytu, a tak sme mali štvrtý deň voľný.
S fotografom sme si požičali auto a vybrali sme sa na bežky. Večer sme si zašli na teplú večeru a spolu sme si vypili. Obaja sme si potrebovali oddýchnuť. Potom som odovzdal fotografovi rukopis a tým bola moja úloha splnená.
Prv ako som išiel spať, zavolal som ešte na informácie o telefónnych číslach v Sappore a vypýtal som si číslo hotela Delfín. Sadol som si na posteľ a vzdychol som si. Odľahlo mi, že hotel Delfín neprestal existovať. Neprekvapilo by ma, keby záhadné miesto ako ten hotel už nejestvovalo. Zhlboka som sa nadýchol a vykrútil som čí…
