DRUHÁ ČASŤ
21
Najvyšší súd rozhodol s okamžitou platnosťou zrušiť duálny školský systém. Už žiadne okoľkovanie, žiadne súdy, žiadne sľuby. Neodkladná integrácia šokovala Clanton aj všetky mestá na Juhu.
Harry Rex priniesol text rozhodnutia a pokúšal sa mi objasniť jeho záludnosti. Nebolo to také zložité. Každá škola v štáte bola povinná bez meškania vypracovať plán desegregácie.
„To vám predá zopár výtlačkov,“ predpovedal Harry Rex s nezapálenou cigarou v ústach.
V meste zvolali niekoľko schôdzí a ja som o nich písal. V polovici júla sa v telocvični strednej školy uskutočnilo verejné zhromaždenie. Zišli sa tam znepokojení rodičia. Pán Walter Sullivan, právny zástupca Times, poskytoval svoje služby aj školskej rade. Väčšinou hovoril on. Volení politici sa radšej skrývali za jeho chrbtom. Išiel rovno k veci a oznámil prítomným, že o šesť týždňov budú školy v okrese Ford plne desegregované.
V černošskej škole na Burley Street sa tiež konala schôdza. Išiel som tam s Baggym a s Wileym Meekom. Pán Sullivan zhromaždeným vysvetlil, čo sa deje. Jeho vystúpenie dva razy prerušil potlesk.
Rozdiel medzi tými schôdzami priam bil do očí. Bieli rodičia sa hnevali, mali strach, mnohé ženy plakali. Prišiel deň, ktorého sa tak veľmi báli. V černošskej škole vládla atmosféra víťazstva. Rodičia boli znepokojení, ale súčasne mali radosť, že ich deti konečne začnú chodiť do lepších škôl. Hoci ich čakala ešte dlhá cesta k vyriešeniu problémov s bývaním, zamestnanosťou a zdravotnou starostlivosťou, integrácia do štátnych škôl znamenala v boji za občianske práva obrovský krok vpred.
Boli tam aj Miss Callie s Esauom, ku ktorým sa susedia správali úctivo. Pred šiestimi rokmi priviedli Ruffinovci Sama do školy pre bielych a predhodili ho levom. Tri roky bol jediným černošským žiakom v triede a rodina za to zaplatila. Teraz sa im zdalo, že to stálo za to. Sam tam nebol, takže som sa nemohol spýtať na jeho názor.
Aj v Prvom baptistickom kostole sa zišli ľudia. Iba belosi, zväčša z vyššej strednej vrstvy. Organizátori sa už dlhšie usilovali získať peniaze na stavbu súkromnej akadémie – a zrazu to bolo dôležitejšie ako predtým. Zišli sa tam skoro všetci lekári, právnici a členovia vidieckych klubov. Ich deti boli zrejme pridobré na to, aby chodili do školy s černochmi.
Rýchlo dali dokopy plán otvoriť triedy v opustenej továrni na južnom okraji mesta. Prenajmú si budovu na rok-dva, kým sa celá záležitosť nevyrieši. Zháňali učiteľov, objednávali učebnice, ale okrem toho, že chceli ujsť pred černochmi, mali jednu veľkú starosť – futbalový tím. Zavše zavládla hystéria, ako keby škola, v ktorej sú tri štvrtiny žiakov bielej pleti, predstavovala pre ich deti vážne nebezpečenstvo.
Písal som siahodlhé správy o týchto stretnutiach, uverejňoval som ich s veľkými titulkami a zistil som, že Harry Rex mal pravdu. Noviny sa predávali. Koncom júla 1970 sme dosiahli náklad päťtisíc, čo bol neuveriteľný obrat. Po prípade vraždy Rhody Kassellawovej a rozruchu okolo desegregácie som začínal chápať, čo mal Nick Diener na mysli, keď mi kedysi v Syracuse povedal: „Dobrý malomestský týždenník neprináša slová, ale peniaze.“
Potreboval som stály prísun správ, ale na to sa v Clantone nedalo spoľahnúť. Keď nebolo o čom písať, uverejnil som rozsiahly článok o najnovšej situácii v Padgittovom odvolaní. Zvyčajne bol na prvej strane a naznačoval, že Danny môže čoskoro opustiť parchmanskú väznicu. Neviem, či to ešte niekoho zaujímalo. Začiatkom augusta som však získal novú tému, keď ma Davey Bigmouth Bass zasvätil do rituálov stredoškolského futbalu.
Wilson Caudle sa o šport nezaujímal, čo by bolo v poriadku, keby všetci obyvatelia Clantonu nežili iba pre piatkové zápasy Cougars. Športové správy dával na poslednú stranu a fotografie uverejňoval len zriedka. Zacítil som peniaze, a tak sa Cougars ocitli na prvej strane.
Moja futbalová kariéra sa skončila v deviatej triede zásluhou sadistického vyslúžilého námorníka, ktorého naša škola z nejakého dôvodu zamestnáv…
