42
V roku 1979 sa v Mississippi konali tretie obecné voľby, na ktorých som sa zúčastnil ako registrovaný volič. Mali oveľa pokojnejší priebeh ako tie predošlé. Šerif nemal žiadnych protikandidátov, čo sa zatiaľ ešte nestalo. Povrávalo sa síce, že Padgittovci majú kúpeného kandidáta, ale po škandále okolo prepustenia z toho vycúvali. Senátor Theo Morton mal protivníka, ktorý mi priniesol reklamný text – VIETE, PREČO SENÁTOR MORTON SCHVÁLIL PREPUSTENIE DANNYHO PADGITTA? PRE PENIAZE! Hoci som ho chcel uverejniť, nemal som čas ani energiu súdiť sa pre urážku na cti.
Vo štvrtom obvode sa o funkciu strážnika uchádzalo trinásť kandidátov, ale inak sa nič zvláštne neudialo. Ľudia mali iné starosti. Mysleli na Fargarsona a Teala, no najmä na to, kto bude ďalšou obeťou. Seriť McNatt aj vyšetrovatelia zo štátnej polície a kriminalistického laboratória vyčerpali všetky možnosti. Neostávalo nám nič iné, ako čakať.
Blížil sa 4. júl, ale nikto sa netešil na oslavy. Aj keď skoro všetci mali pocit bezpečia, nad mestom visel čierny mrak. Šírili sa chýry, že sa niečo stane práve štvrtého júla, na zhromaždení pred budovou súdu. Fakt je, že ešte nikdy sa chýry nerodili a nešírili tak rýchlo, ako vtedy v júni.
Dvadsiateho piateho júna som v honosnej právnickej kancelárii v Tupele podpísal hŕbu dokumentov, ktorými sa prevádzalo vlastníctvo Times na mediálnu spoločnosť, ktorej spolumajiteľom bol pán Ray Noble z Atlanty. Pán Noble mi odovzdal šek na 1, 5 milióna dolárov a ja som s ním okamžite utekal za svojím novým známym Stuom Hollandom, ktorý ma čakal v kancelárii v Merchants Bank. Keďže v Clantone by sa správa o takom vysokom vklade rozšírila od večera do rána, radšej som peniaze zveril Stuovi a potom som sa vrátil domov.
Bola to azda najdlhšia hodinová jazda v mojom živote. Zmocnilo sa ma vzrušenie, lebo som dobre zarobil. Podarilo sa mi vymámiť slušný balík peňazí z bohatého, úctyhodného kupca, ktorý mal v úmysle urobiť v mojich novinách zopár zmien. Sníval som o dobrodružstve a mal som dosť prostriedkov svoj sen uskutočniť.
Bola to aj smutná jazda, pretože som sa lúčil s významným životným obdobím. Rástli sme spolu, noviny a ja. Teraz bol zo mňa dospelý muž a z novín prosperujúci podnik. Stali sa tým, čím majú byť dobré malomestské noviny – bystrým pozorovateľom súčasnosti, kronikárom minulosti, príležitostným komentátorom politických a spoločenských problémov. Pokiaľ išlo o mňa, bol som mladý a tvrdohlavo som sa snažil niečo vybudovať. V tej chvíli som však túžil iba po jednom – nájsť si miesto na pláži. A potom dievča.
Keď som sa vrátil do Clantonu, vošiel som do Margaretinej kancelárie, zavrel dvere a oznámil jej, že som predal Times. Rozplakala sa a zakrátko aj mne zvlhli oči. Jej oddanosť ma vždy udivovala a vedel som, že ma má rada, aj keď sa podobne ako Miss Callie strachuje o moju dušu. Ubezpečil som ju, že noví majitelia sú úžasní ľudia, ktorí nechcú robiť veľké zmeny a súhlasia s jej novou zmluvou na päť rokov aj so zvýšením platu. Nato sa rozplakala ešte usedavejšie.
Hardy neplakal. V tom čase pracoval v Times už tridsať rokov. Bol náladový, mrzutý a ako takmer všetci tlačiari priveľa pil. Ak sa novým majiteľom nebude páčiť, dá výpoveď a bude chodiť na ryby. Novej zmluve sa však potešil.
Takisto ako Davey Bigmouth Bass. Správa ho šokovala, ale rýchlo sa upokojil, keď zistil, že bude lepšie zarábať.
Baggy bol na dovolenke kdesi na Západe – s bratom, nie s manželkou. Pán Ray Noble nebol ochotný predĺžiť mu zmluvu na ďalších päť rokov mizernej práce a ja som na tom ani netrval. Baggy bol odkázaný sám na seba.
Mali sme ešte piatich zamestnancov a so všetkými som sa porozprával. Zabralo mi to celé popoludnie, a keď som skončil, bol som celkom vyčerpaný. V zadnej miestnosti Pepeho podniku som sa stretol s Harrym Rexom a zapili sme to niekoľkými margaritami.
Chcel som vypadnúť z mesta a niekam odísť, ale bolo mi jasné, že nemôžem, kým sa to vraždenie neskončí.
V priebehu júna sa v Clantone vystriedali všetci profe…
