28
O dva dni sa ray vybral na mississipské pobrežie Mexického zálivu. Chcel sa stretnúť so starými priateľmi zo štúdií a vážne uvažoval, že navštívi svoje obľúbené podniky spred dvadsiatich rokov. Zatúžil po sendviči s ustricami od Frankyho & Johnnyho pri móle, po obrovskom sendviči s mäsom a syrom, ktorý podávali v Maspero’s na Decatur Street vo Francúzskej štvrti, po pohári piva Dixie v Chárt Room na slávnej Bourbon Street a po cigóriovej káve a pampúšikoch v Café du Monde.
Lenže v New Orleanse medzičasom stúpla zločinnosť a jeho nové športové auto by mohlo vzbudiť pozornosť. Šťastný zlodej, čo by ho ukradol a otvoril kufor. Nie, zlodeji ho nedostanú a neprichytia ho ani policajti, pretože nikdy neprekročí povolenú rýchlosť. Stal sa z neho dokonalý vodič – poslušne dodržiaval pravidlá a pozorne sledoval ostatné autá.
Na diaľnici číslo 90 musel spomaliť a ďalšiu hodinu sa vliekol smerom na východ cez Long Beach, Gulfport a Biloxi, popri nových kasínach na pobreží, popri nových hoteloch a reštauráciách. Hráčska vášeň zachvátila pobrežie rovnako rýchlo ako farmársky kraj v okolí Tuniky.
Za zátokou pri Biloxi bol okres Jackson. Neďaleko Pascagouly zbadal blikajúci neónový pútač, ktorý vyzýval okoloidúcich, aby sa zastavili v reštaurácii, kde môžu zjesť toľko cajunských špecialít, koľko sa do nich zmestí, a to za skvelú jednotnú cenu 13, 99. Bola to diera, ale s dobre osvetleným parkoviskom. Ray sa najprv presvedčil, či môže od stola pri okne strážiť auto. Stal sa z toho zvyk.
V prímorskej časti štátu Mississippi sú tri okresy: východný, jacksonský, hraničí s Alabamou, harrisonský je v strede a okres Hancock na západe susedí s Louisianou. Miestny politik, ktorému sa podarilo preniknúť až do Washingtonu, sa postaral, aby lodenice v okrese Jackson mali stále dosť práce. Nové školy v harrisonskom okrese boli postavené vďaka kasínam. Cieľom cesty sudcu Atleeho za prípadom, o ktorom doma nikto nič nevedel, sa však v januári 1999 stal okres Hancock, najozaostalejší a najmenej zaľudnený.
Po pokojnej večeri pozostávajúcej z dusených rakov, krevetového šalátu a čerstvých ustríc sa Ray vydal na spiatočnú cestu cez Biloxi a Gulfport. V mestečku Pass Christian konečne našiel, čo hľadal – nový prízemný motel s izbami, z ktorých sa dalo vyjsť priamo na parkovisko. Okolie vyzeralo dosť bezpečne a parkovisko bolo poloprázdne. Zaplatil šesťdesiat dolárov za jednu noc a zacúval autom čo najbližšie k dverám svojej izby. Pokiaľ išlo o zbraň, zmenil názor. Pri prvom podozrivom zvuku vybehne von so Sudcovou tridsaťosmičkou, tentoraz nabitou. V prípade potreby bol ochotný prespať aj v aute.
Okres Hancock bol pomenovaný po Johnovi Hancockovi, ktorého podpis sa skvel na Vyhlásení nezávislosti. Budovu okresného súdu postavili v roku 1911 v strede Bay St. Louis, ale v roku 1969 ju hurikán Camille prakticky zrovnal so zemou. Oko hurikánu sa nachádzalo nad Pass Christian a Bay St. Louis a žiadna budova sa nevyhla vážnym škodám. Viac ako sto ľudí vtedy zomrelo a mnohí sa nikdy nenašli.
Ray zastal, aby si prečítal tabuľu na nádvorí súdnej budovy, a potom sa ešte raz pozrel na svoje Audi. Súdne archívy sú spravidla otvorené pre verejnosť, ale aj tak bol nervózny. Úradníci v Clantone strážili záznamy ako oko v hlave a evidovali každého, kto sa o ne zaujímal. Navyše nevedel presne, čo hľadá a kde začať. No najväčší strach mal z toho, čo by mohol nájsť.
Vošiel do kancelárie na prízemí a chvíľu nerozhodne prešľapoval na mieste, kým si ho nevšimla pekná mladá žena s ceruzkou za uchom. „Čo si želáte?“ zatiahla. Ray mal v ruke poznámkový blok, akoby mu to mohlo pomôcť otvoriť tie správne dvere.
„Našli by sa u vás nejaké súdne záznamy?“ spýtal sa s prehnaným južanským prízvukom.
Zamračila sa a pozrela naňho, akoby práve urobil neodpustiteľné faux pas.
„Máme zápisy z každého zasadnutia súdu,“ povedala pomaly tónom učiteľky, ktorá sa prihovára menej bystrému žiakovi. „A súdne spisy.“ Ray si každé slovo usilovne zapisoval.
„Okrem toho,“ dodala po k…
