Nevinný (John Grisham)

Podpořte LD sdílením:

Share

Ukázky

9

Annette Hudsonová pozorne sledovala proces s Fritzom a denne čítala správy v Ada Evening News. V utorok 12. apríla bol na prvej strane veľký titulok: FRITZ VINNÝ Z VRAŽDY CARTEROVEJ.

V článku ako vždy spomenuli aj jej brata. „Dvadsiateho prvého apríla sa začne proces s Ronom Williamsonom, ktorý je tiež obvinený z vraždy prvého stupňa v prípade Carterová.“ Vo všetkých šiestich článkoch o procese s Fritzom sa objavila zmienka o Ronovej spoluúčasti a nadchádzajúcom procese.

Ako chcú nájsť nestranných porotcov? pýtala sa Annette. Ak jedného obžalovaného vyhlásia za vinného, môže ten druhý očakávať spravodlivý proces v tom istom meste?

Kúpila Ronovi sivý oblek a tmavomodré nohavice, dve biele košele, dve kravaty a topánky.

Dvadsiateho apríla, deň pred začiatkom procesu, priviedli Rona k sudcovi Jonesovi na krátky rozhovor. Sudca mal opodstatnené obavy, že sa obžalovaný bude správať nevhodne. „Chcem vedieť, ako to vyzerá s vašou účasťou, a potrebujem sa ubezpečiť, že zajtra všetko prebehne pokojne. Chápete, o čo mi ide?“

Ron: „Pokiaľ nezačnú hovoriť, že som niekoho zabil.“

Jones: „Ak chápete, že práve to urobia?“

Ron: „Áno, chápem, ale nie je to správne.“

Sudca Jones vedel, že Ron kedysi hrával bejzbal, a preto použil prirovnanie zo sveta športu. „Súdny spor sa podobá na športový zápas. Každá strana dostane príležitosť byť v útoku aj v obrane, ale vy to nemôžete napadnúť. Patrí to k veci.“

Ron: „Hej, lenže ja som lopta, do ktorej si každý kopne.“

Proces s Fritzom predstavoval pre obžalobu čosi ako zahrievacie kolo pred hlavným zápasom. Predvolali tých istých svedkov v tom istom poradí. Lenže v nadchádzajúcom procese mala obžaloba dve dodatočné výhody. Po prvé, obžalovaný bol duševne nespôsobilý, mal sklon prevracať stoly a vykrikovať vulgárne slová, čo sa väčšine ľudí vrátane porotcov nepáčilo. Jeho správanie naháňalo ľuďom strach. Po druhé, jeho obhajca bol slepý a sám. Keďže pomocný obhajca odstúpil z prípadu až v marci, súd zatiaľ neurčil náhradníka. Barney bol pohotový a pri krížovom výsluchu sa mu málokto vyrovnal, ale chýbali mu argumenty, keď prišla reč na odtlačky prstov, fotografie či analýzu vlasov.

Obhajoba sa nevedela dočkať procesu. Barney už mal Rona Williamsona dosť a frustroval ho počet hodín, o ktoré ho prípad oberal na úkor platiacich klientov. Okrem toho sa svojho klienta bál. Preto požiadal svojho syna, ktorý nebol právnik, aby si sadol za Rona. Barney mal v úmysle sadnúť si čo najďalej, čo vôbec nebolo ďaleko, a keby naňho Ron fyzicky zaútočil, syn by vyskočil a odzadu ho zneškodnil.

Taká dôvera panovala medzi právnikom a klientom.

Dňa 21. apríla si však v preplnenej súdnej sieni málokto uvedomil, že syn robí otcovi ochranku. Väčšinu prítomných tvorili nádejní porotcovia, ktorí sa ocitli v neznámom prostredí a nevedeli, kto je kto. Okrem nich prišli novinári, zvedaví právnici a zvyčajná skupinka malomestských klebetníkov, ktorých priťahujú súdne procesy. Najmä ak ide o hrdelný zločin.

Annette Hudsonová a Renee Simmonsová sedeli v prvom rade, čo najbližšie pri bratovi. Viacerí priatelia sa Annette ponúkli, že s ňou pôjdu do súdnej siene a poskytnú jej morálnu oporu. Ona však odmietla. Brat bol chorý a nevypočitateľný a okrem toho nechcela, aby ho jej priatelia videli v putách a reťaziach. Nechcela, aby počúvali svedecké výpovede plné hrozných podrobností. Ona aj Renee si užili svoje pri predbežnom vypočúvaní svedkov a vedeli si predstaviť, čo ich čaká pri procese.

Ron nemal v súdnej sieni žiadnych priateľov.

Na druhej strane uličky rodina Carterovcov zabrala celý prvý rad, ako počas procesu s Fritzom. Obe strany sa vyhýbali vzájomnému očnému kontaktu.

Bol štvrtok, od exhumácie tela obete a zatknutia Rona a Dennisa uplynul skoro rok. Ron sa naposledy liečil v Ústrednej štátnej pred trinástimi mesiacmi. Na Barneyho žiadosť ho raz vyšetrila Norma Walkerová, ale krátka návšteva na klinike sa skončila ako väčšina jeho návštev. Lieky, ak nejaké dostával, mu dávali dozorcovia podľa vlastného uváženia. Pobyt na samotke rozhodne neprispel k zlepšeniu jeho duševného stavu.

Lenže okrem rodiny sa o jeho duševné zdravie nikto nezaujímal. Ani obžaloba, ani obhajoba, dokonca ani súd.

Nadišiel čas skúšky.

Vzrušenie z prvého dňa rýchlo opadlo, lebo výber porotcov sa nekonečne vliekol. Právnici kládli otázky a sudca Jones postupne vylučoval jedného kandidáta za druhým.

Ron sa správal slušne. Vyzeral upravene – mal ostrihané vlasy, bol čerstvo oholený a mal na sebe nový oblek. Písal si poznámky pod dohľadom Barneyho syna, ktorý sa nudil ako ostatní, ale nespúšťal klienta z očí. Ron nemal ani tušenia, prečo je tak ostro sledovaný.

Neskoro popoludní konečne vybrali sedem mužov a päť žien – všetci boli belosi. Sudca Jones im dal inštrukcie a poslal ich domov. Izolácia porotcov nebola potrebná.

Annette a Renee boli plné nádeje. Jedným z porotcov bol manžel susedovej dcéry, ktorú Annette poznala. Ďalší bol spriaznený s letničiarskym kazateľom, ktorý určite poznal Juanitu Williamsonovú ako oddanú veriacu. Ďalší bol vzdialený príbuzný Williamsonovcov.

Väčšina porotcov im bola povedomá. Annette a Renee ich poznali z ulíc Ady. Bolo to naozaj malé mesto.

Porotcovia sa znova stretli na druhý deň o deviatej. Nancy Shewová mala úvodnú reč za obžalobu, ktorá sa navlas podobala tej, ktorú predniesla pri procese s Fritzom. Barney odložil svoju reč na neskôr, až keď prehovorí hlavný žalobca.

Prvý svedok obžaloby bol opäť Glen Gore, ale tentoraz to neprebehlo podľa plánu. Len čo uviedol svoje meno, odmlčal sa a odmietol vypovedať. Vyzval sudcu Jonesa, aby ho potrestal za pohŕdanie súdom. Čo na tom? aj tak si odpykáva štyridsaťročný trest. Jeho dôvody neboli celkom jasné, ale pravdepodobne súviseli s pobytom v štátnom väzení, kde udavači nie sú v obľube na rozdiel od Pontotockého okresného väzenia, v ktorom donášame prekvitalo.

Po počiatočnom zmätku sudca Jones rozhodol, že porote prečítajú záznam Gorovej výpovede z predbežného vypočúvania, ktoré sa konalo minulý rok v júli. Účinok výpovede sa tým trochu oslabil, ale porotcovia si predsa vypočuli Gorovo nepravdivé tvrdenie, že videl Rona v Coachlighte v ten večer, keď sa stala vražda.

Barneyho zbavili možnosti položiť Gorovi zopár otázok o jeho početných zločinoch násilnej povahy. Nemohol sa svedka spýtať, kde bol a čo robil v ten osudný večer.

Gora odviedli a obžaloba sa rýchlo vrátila do starých koľají. Tommy Glover, Gina Viettová a Charlie Carter vypovedali už tretí raz, stále rovnako.

Gary Allen vyrozprával tú istú historku o dvoch mužoch, ktorí sa o pol štvrtej ráno začiatkom decembra 1982 striekali záhradnou hadicou, ale nevedel jednoznačne identifikovať Rona Williamsona. Ten druhý mohol byť Fritz, ale aj niekto iný.

Pravda bola taká, že Gary Alien nemohol identifikovať nikoho a nemal ani potuchy, kedy sa spomínaná príhoda odohrala. Bol toxikoman, na polícii známa firma. Poznal Dennisa Smitha, lebo spolu chodili do školy.

Krátko po vražde Debbie za ním Smith prišiel a spýtal sa, či nadránom 8. decembra nevidel niečo podozrivé. Alien povedal, že videl dvoch mužov, ktorí na seba striekali vodu zo záhradnej hadice, ale nevedel si spomenúť, kedy to bolo. Dennis Smith a Gary Rogers z toho okamžite vyvodili záver, že to Fritz s Williamsonom zo seba zmývali krv Debbie Carterovej. Pritlačili na Allena, dokonca mu ukázali fotografie z miesta činu. Naznačili, že tí dvaja boli Fritz a Williamson, ale Alien ich nemohol alebo nechcel identifikovať.

Tesne pred začatím procesu sa Gary Rogers zastavil u Allena a snažil sa ho ovplyvniť. Naozaj to neboli Fritz a Williamson? Nevidel ich náhodou vonku zavčas rána niekedy okolo 8. decembra?

Nie. Alien si nebol istý. Rogers si nenápadne rozopol kabát, aby Alien videl jeho služobný revolver. Povedal, že by sa Alien mohol otráviť olovom, ak sa mu nezlepší pamäť. Pamäť sa mu síce zlepšila, ale na hodnoverné svedectvo to nestačilo.

Dennis Smith porote podrobne opísal miesto činu, fotografovanie, snímanie odtlačkov prstov, zhromažďovanie dôkazov. Fotografie obete vyvolali u porotcov očakávané reakcie. Policajný fotograf urobil zopár záberov Debbinho bytu z požiarneho rebríka. Peterson si jeden zobral a požiadal Smitha, aby porote povedal, kde stál dom Williamsonovcov. Iba o pár blokov ďalej.

Vtom sa ozval Barney: „Ukážte mi tie fotografie.“ Podľa nepísaných pravidiel si zobral fotografie a vyšiel von so svojou asistentkou Lindou, ktorá mu ich podrobne opísala.

Priamy výsluch prebehol normálne, ale Barney sa už vyzbrojil na krížový výsluch. Stále mu vŕtalo hlavou, ako je možné, že dvaja údajní vrahovia, ktorí spáchali taký ohavný zločin, nezanechali po sebe ani jeden odtlačok prsta. Spýtal sa Smitha, z akých povrchov sa zvyčajne odoberajú odtlačky. Najlepšie sú hladké tvrdé povrchy – sklo, zrkadlá, tvrdé plasty, lakované drevo a tak ďalej. Potom so Smithom prešiel Debbiným bytom a prinútil ho priznať, že vynechali veľa miest, kde sa odtlačky zvyčajne nachádzajú – kuchynské zariadenie, otvorené okno v spálni, vodovodné kohútiky v kúpeľni, dvere, zrkadlá. Zoznam narastal a bolo jasné, že Smith nebol pri snímaní odtlačkov prstov veľmi svedomitý.

Barney útočil hlava-nehlava. Keď začal byť príliš agresívny, Peterson alebo Shewová vzniesli námietku a zvyčajne na ňu dostali jedovatú odpoveď.

Gary Rogers ako ďalší svedok pokračoval v opise vyšetrovania. Jeho najväčší prínos pre obžalobu spočíval v opise snového priznania, ktoré Ron urobil deň potom, ako ho zatkli. Pri priamom výsluchu to vyznelo celkom dobre, ale Barneymu sa stále niečo nepáčilo.

Bol zvedavý, prečo z Ronovho priznania neexistuje záznam. Rogers pripustil, že polícia vlastní a často využíva videokameru, a keď Barney naliehal, priznal, že v niektorých prípadoch, keď si vyšetrovatelia nie sú istí, čo svedok povie, kameru radšej nepoužijú. Načo nahrávať niečo, čo by mohlo uškodiť obžalobe a pomôcť obžalovanému?

Rogers pripustil, že policajná stanica vlastní aj magnetofón a on s ním vie narábať. Pri Ronovom výsluchu ho nepoužili, nie je to bežný postup. Barney mu to však nezhltol.

Rogers ďalej povedal, že policajná stanica má zásoby papiera a ceruziek, ale nevedel vysvetliť, prečo Ronovi neumožnili napísať svoju výpoveď. Dokonca mu odmietli dať prečítať záznam, ktorý urobili sami, pokračoval Barney. Kým sa vypytoval na nezvyčajný postup polície, Rogers urobil kardinálnu chybu. Spomenul videozáznam Ronovho výsluchu z roku 1983, v ktorom Ron rázne poprel akúkoľvek účasť na vražde.

Barney neveril vlastným ušiam. Prečo mu o tom nikto nepovedal? Obžaloba je povinná predložiť všetky informácie nadobudnuté pred procesom, najmä ak svedčia o nevine obžalovaného. Barney podal príslušné žiadosti už pred niekoľkými mesiacmi. Vlani v septembri súd nariadil obžalobe, aby obhajobe poskytla všetky Ronove výpovede, ktoré urobil v priebehu vyšetrovania vraždy.

Ako je možné, že polícia a prokurátor štyri a pol roka tajili pásku pred obhajobou?

Barney nemal k dispozícii veľa svedkov, lebo v zásade išlo prípad, v ktorom obžaloba predvolala množstvo svedkov, aby vypovedali, že Ron sa pri rôznych príležitostiach a rôznymi spôsobmi priznal k vražde. Proti týmto svedectvám sa dalo bojovať iba popretím a jediný človek, ktorý mohol poprieť svoje priznania, bol Ron. Barney mal v úmysle predvolať Rona ako svedka obhajoby, ale hrozil sa toho.

V roku 1983 by videozáznam Ronovej výpovede na porotu určite zapôsobil. Pred štyri a pol rokmi, teda dlho predtým, ako obžaloba dala dokopy svojich pochybných svedkov a dlho predtým, ako bol stíhaný za iné trestné činy, Ron pred kamerou opakovane poprel akúkoľvek účasť na vražde.

V slávnom rozhodnutí Najvyššieho súdu Spojených štátov z roku 1963 v prípade Brady verzus Maryland sa hovorí: „Ak obžaloba zadrží dôkazy priaznivé pre obžalovaného a nevydá ich ani na žiadosť obhajoby, porušuje tým spravodlivý proces, v ktorom majú dôkazy význam vo vzťahu k vine alebo trestu, bez ohľadu na dobré či zlé úmysly obžaloby.“

Všetky dôkazy sú v rukách vyšetrovateľov. Často sa stáva, že nájdu svedkov alebo dôkazy priaznivé pre podozrivého či obžalovaného. Ale celé desiatky rokov mohli takéto dôkazy jednoducho ignorovať a podozrivého obžalovať. Prípad Brady nastolil rovnosť a okamžite sa stal súčasťou bežného postupu v trestnom práve. Bradyho žiadosť patrí k rutinným žiadostiam, ktoré trestný obhajca podáva už na začiatku prípadu. Bradyho návrh. Bradyho vypočúvanie. Bradyho materiál. „Usvedčil som ho na základe Bradyho.“ Tento prípad prenikol do žargónu, ktorý sa používa v trestnoprávnej praxi.

Barney stál pred sudcom Jonesom, Rogers ešte vždy sedel na lavici svedkov a Peterson si obzeral topánky. Porušil pravidlá určené rozhodnutím Najvyššieho súdu v prípade Brady verzus Maryland. Žiadal vyhlásiť konanie za zmätočné, no sudca mu nevyhovel. Jones napokon sľúbil, že sa k tejto záležitosti vráti v osobitnom konaní – po skončení procesu!

Bol piatok popoludní a všetkých zmáhala únava. Sudce Jones odročil konanie na pondelok o 8. 30. Ronovi nasadili putá a v sprievode šerifových pomocníkov opustil súdnu sieň. Správal sa veľmi slušne, čo neprešlo bez povšimnutia.

Na prvej strane nedeľného vydania Ada Evening News bol titulok: PRVÝ DEŇ PROCESU – WILLIAMSON SA OVLÁDAL.

V pondelok vystúpil ako prvý svedok doktor Fred Jordan, ktorý už tretí raz na tom istom mieste vypovedal o priebehu pitvy a príčine smrti. A Peggy Stillwellová tretí raz trpela počas jeho rozprávania a znášala to čoraz ťažšie. Našťastie nemohla vidieť fotografie, ktoré kolovali medzi porotcami. Stačilo, že videla ich reakcie.

Po doktorovi Jordanovi prišli sused Tony Vick, Donna Walkerová, predavačka z obchodu, a nočná známa Letha Caldwellová, ale tak ako pri Fritzovom procese nepovedali nič užitočné.

Mierne oživenie priniesla Terri Hollandová. Pri predbežnom vypočúvaní mohla pokojne rozvíjať svoje výmysly bez strachu, že ju niekto usvedčí z klamstva. Lenže teraz na ňu gánil Ron, ktorý poznal pravdu.

Len čo začala hovoriť o tom, čo Ron vo väzení údajne povedal o Debbie Carterovej, bolo jasné, že Ron čochvíľa vybuchne. Krútil hlavou, zatínal päste a vrhal na ňu vražedné pohľady. Nakoniec povedala: „Vravel, že keby s ním išla hneď, nemusel by ju zabiť.“

„Ó,“ ozval sa dosť hlasno Ron.

Nancy Shewová sa spýtala svedkyne: „Počuli ste niekedy telefonický rozhovor, v ktorom sa zmienil o Debbie Carterovej?“

Hollandová: „Za dobré správanie som smela pracovať v práčovni. Ron telefonoval s matkou a povedal jej – chcel, aby mu priniesla cigarety či čo, nie som si istá, ale on – kričal na ňu. A povedal, že ak mu ich neprinesie, zabije ju ako Debbie Carterovú.“

Nato Ron vykríkol: „Klame!“

Nancy Shewová pokračovala: „Slečna Hollandová, počuli ste ho niekedy, ako opisuje podrobnosti smrti Debbie Carterovej alebo o nich hovorí?“

Hollandová: „Hovoril – asi chlapom v cele – že on – vravel, že jej vrazil kokakolovú fľašu do zadku a nohavičkami jej zapchal ústa.“

Ron vyskočil, ukázal na svedkyňu prstom a začal kričať: „Klamete! Nikdy som nič také nepovedal, nikdy v živote! Nezabil som to dievča a vy ste klamárka!“

Barney: „Upokojte sa, Ron.“

Ron: „Ani neviem, kto ste – chcem povedať, že za toto zaplatíte.“

Všetkým to vyrazilo dych a Barney sa pomaly zdvihol. Vedel, čo bude nasledovať – opravy. Hlavná svedkyňa obžaloby sa totiž dva razy pomýlila – nohavičky a kokakolová fľaša – čo je bežný problém výpovedí založených na výmysloch.

V súdnej sieni stúplo napätie, svedkyňu prichytili pri klamstve a Barney sa chystal na ďalší útok. Nancy Shewová sa snažila rýchlo napraviť škody.

Shewová: „Slečna Hollandová, ak dovolíte, vrátime sa k detailom, o ktorých ste práve hovorili. Takže, pokiaľ sa pamätáte, ste si istá, že spomínal práve tieto predmety? Povedali ste kokakolová fľaša.“

Barney: „Ak dovolíte, pán sudca, ak dovolíte – počul som, čo povedala, a nechcem, aby okresný prokurátor menil jej výpoveď, vznášam námietku.“

Hollandová: „Hovoril o kokakolovej fľaši alebo kečupovej alebo o fľaši…“

Barney: „Vidíte, čo som mal na mysli? Ak dovolíte, pán sudca.“

Hollandová: „Sú to štyri roky.“

Ron: „Hej, a vy ste…“

Barney: „Ticho!“

Shewová: „Slečna Hollandová, môžete – viem, že ste všeličo počuli…“

Barney: „Dovolíte, pán sudca…“

Shewová: „Môžete si spomenúť…“

Barney: „Protestujem proti navádzajúcim a sugestívnym otázkam obžaloby.“

Sudca: „Preformulujte otázku.“

Shewová: „Povedal niekedy, prečo – vraveli ste, že povedal, že zabil…“

Hollandová: „Chcel sa s Debbie Carterovou vyspať.“

Ron: „Klamárka!“

Barney: „Čušte!“

Ron (vstal): „Je to klamárka. Nepôjdem za to sedieť. Nezabil som Debbie Carterovú a vy klamete.“

Barney: „No tak, Ronnie, sadnite si.“

Peterson: „Pán sudca, môžeme si urobiť krátku prestávku, prosím? Barney – protestujem proti poznámkam obhajcu mimo záznamu, vaša ctihodnosť.“

Barney: „To nie sú poznámky mimo záznamu, ak dovolíte, pán sudca.“

Sudca: „Počkajte.“

Barney: „Hovorím s obžalovaným.“

Sudca: „Počkajte. Položte ďalšiu otázku. Pán Williamson, musím vás upozorniť, že nesmiete rozprávať, kým sedíte na tejto stoličke.“

Shewová: „Slečna Hollandová, spomínate si, či niekedy povedal, prečo urobil to, čo urobil?“

Hollandová: „Lebo sa s ním nechcela vyspať.“

Ron: „Klamete, dofrasa, povedzte pravdu! Nikdy v živote som nikoho nezabil.“

Barney: „Pán sudca, chcem sa spýtať, či by sme si mohli urobiť prestávku na pár minút.“

Sudca: „Dobre. Nezabúdajte na inštrukcie. Porota sa môže vzdialiť.“

Ron: „Môžem sa s ňou porozprávať, prosím? Dovoľte mi s nou prehovoriť. O čom to rozpráva?“

Krátka prestávka pomohla schladiť horúce hlavy. V neprítomnosti poroty sa sudca Jones pozhováral s Ronom, ktorý jeho ctihodnosti sľúbil, že sa bude správať slušne. Keď sa porotcovia vrátili, sudca im vysvetlil, že o prípade musia rozhodnúť iba na základe dôkazov, ničoho iného. Nesmú brať do úvahy poznámky právnikov ani poznámky či konanie obžalovaného.

Lenže členovia poroty jasne počuli Ronove hrozivé slová: „Za to zaplatíte.“ Aj oni sa ho báli.

Nancy Shewovej sa však nepodarilo vypáčiť zo svedkyne prijateľnejšiu výpoveď. Pomocou navádzajúcich a sugestívnych otázok dosiahla zmenu fľaše od kokakoly na fľašu od kečupu, ale nohavičky v ústach zostali bez opravy. Terri Hollandová ani raz nespomenula krvavú handričku.

Ďalšia svedkyňa, ktorú predvolal štát, aby pomohla odhaliť pravdu, bola Cindy Mclntoshová, lenže chuderka v tom zmätku zabudla, o čom má vlastne vypovedať. Jednoducho mala okno a napokon ju museli uvoľniť bez toho, aby splnila svoju úlohu.

Mike Tenney a John Christian rozprávali o nočných rozhovoroch s Ronom a o čudných veciach, ktoré povedal. Ani jeden sa neobťažoval spomenúť, že Ron opakovane popieral akúkoľvek účasť na vražde a často celé hodiny vykrikoval, že je nevinný.

Po rýchlom obede Peterson predvolal agentov OSBI v tom istom poradí ako v procese s Fritzom. Prvý bol Jerry Peters, ktorý hovoril o tom, že po exhumácii odobral Debbie nové odtlačky dlaní, lebo si nebol úplne istý istou malou časťou ľavej dlane. Barney sa z neho snažil vymámiť, ako a prečo vlastne vznikol tento problém, keďže od pitvy uplynulo štyri a pol roka, ale Peters odpovedal neurčito. Naozaj sa trápil pre pôvodný nález tak dlho? Alebo mu Bill Peterson niekedy v priebehu roka 1987 zavolal a niečo mu navrhol? Peters stále uhýbal.

Larry Mullins vyjadril ten istý názor ako Peters – krvavý odtlačok na sadrokartóne patril Debbie Carterovej, nie záhadnému vrahovi.

Mary Longová vypovedala, že Ron Williamson je nonsekretor, čiže patrí k menšej, zhruba dvadsaťpercentnej skupine obyvateľstva. Ten, kto Debbie znásilnil, tiež patril k tejto skupine. Barneymu sa s istým úsilím podarilo dostať z nej informáciu, že dosiaľ vyšetrila vzorky od dvadsiatich osôb vrátane obete. A že z tohto počtu bolo dvanásť nonsekretorov, čiže šesťdesiat percent skúmaných osôb. Potom sa chvíľu zabával s číslami.

Susan Landová vypovedala stručne. Začala robiť analýzy vlasov v prípade Carterová, ale potom sa ich ujal Melvin Hett. Keď sa Barney spýtal na dôvod, odpovedala: „V tom čase som pracovala na viacerých prípadoch vraždy a pri tom napätí a strese som dostala strach, že nebudem objektívna, nechcela som niekde urobiť chybu.“

Melvin Hett zložil prísahu a už aj spustil tú istú učenú prednášku ako pred niekoľkými dňami v procese s Fritzom. Podrobne opísal prácny proces porovnávania vzoriek vlasov pod mikroskopom. Podarilo sa mu vzbudiť dojem, že analýza vlasov je absolútne spoľahlivá. Musela byť; veď sa bežne používala v trestnoprávnych prípadoch. Hett porotu informoval, že spracoval „tisícky“ vzoriek. Ukázal im nákresy rôznych typov vlasov a zdôraznil, že vlasy majú dvadsaťpäť až tridsať rozlíši teľných charakteristík.

Keď sa konečne dostal k Ronovi Williamsonovi, vypovedal, že dva chlpy z oblasti genitálií nájdené v posteli obete sú mikroskopicky zhodné a môžu pochádzať z rovnakého zdroja, teda od Rona Williamsona. A dva vlasy z krvavej handričky sú zhodné a môžu patriť tej istej osobe – Ronovi Williamsonovi.

Tie vlasy a chlpy nemuseli patriť Ronovi Williamsonovi, no o tom sa Hett nezmienil.

Potom sa preriekol a začal podvádzať. O dvoch vlasoch povedal:

„Boli to jediné vlasy, ktoré zodpovedali vlasom Rona Williamsona alebo sa s nimi zhodovali.“

Slovo „zodpovedať“ sa pri analýze vlasov nesmie používať, lebo je zavádzajúce. Laici v porote môžu mať problém s mikroskopicky zhodnými vzorkami, ale keď sa povie, že zodpovedali tomu a tomu, je im to jasné. Nevzbudzuje to žiadne pochybnosti.

Keď Hett použil zakázané slovo druhý raz, Barney vzniesol námietku. Sudca ju neprijal a povedal, že sa k tomu môže vrátiť pri krížovom výsluchu.

Najhorší bol však spôsob, akým Hett vypovedal. Namiesto toho, aby porotcov poučil, blahosklonne predniesol svoje názory.

Väčšina odborníkov si prinesie do súdnej siene farebné fotografie sporných vlasov. Fotografia známej vzorky sa vystaví vedľa fotografie spornej vzorky a znalec veľmi podrobne vysvetlí podobnosti a rozdiely. Ako povedal Hett, vlas má dvadsaťpäť rôznych charakteristických znakov, ale dobrý znalec porote názorne ukáže, o čom hovorí.

Hett to neurobil. Hoci na prípade vraždy Carterovej pracoval päť rokov stovky hodín a napísal tri rôzne správy, neukázal porote ani jednu fotografiu. Neporovnal ani jeden vlas Rona Williamsona s vlasmi z Debbinho bytu.

Hett v skutočnosti presviedčal porotu, aby mu dôverovala. Nech nepýta dôkazy, stačí, keď uverí jeho slovám.

Z Hettovej výpovede vyplývalo, že dva vlasy a dva chlpy nájdené v Debbinom byte patria Ronovi Williamsonovi. A práve preto ho obžaloba predvolala ako svedka.

Svojou výpoveďou dokázal, že nemajetný obžalovaný prakticky nemá nádej na spravodlivý proces bez spolupráce súdnych znalcov. Barney žiadal o pridelenie súdneho znalca pred niekoľkými mesiacmi, ale sudca Jones žiadosť zamietol.

Sudca Jones mal byť múdrejší. Pred tromi rokmi sa na Najvyššom súde ocitol prípad z Oklahomy, ktorý napokon otriasol trestnými súdmi v celej krajine. Súd v prípade Ake verzus Oklahoma rozhodol: „Keď štát uplatní svoju právomoc voči nemajetnému obžalovanému v trestnom konaní, je povinný urobiť kroky, ktorými obžalovanému zabezpečí možnosť náležitej obhajoby… Spravodlivosť nie je zabezpečená, ak obžalovaný z dôvodu nemajetnosti nedostane príležitosť zmysluplne sa zúčastniť na súdnom konaní, pri ktorom mu hrozí odňatie slobody.“

Toto rozhodnutie ukladalo štátu povinnosť poskytnúť nemajetnému obžalovanému všetky základné prostriedky potrebné na adekvátnu obhajobu. Sudca Jones ho ignoroval v procese s Fritzom aj v procese s Williamsonom.

Podstatnú časť obžaloby totiž tvorili súdnoznalecké dôkazy. Jerry Peters, Larry Mullins, Mary Longová, Susan Landová a Melvin Hett boli odborníci. Lenže Ron mal na svojej strane iba Barneyho, schopného advokáta, ktorý, žiaľ, nevidel dôkazy.

Po výpovedi Melvina Hetta štát nemal ďalšie otázky. Na začiatku procesu sa Barney vzdal práva na otváraciu reč, lebo ňou chcel začať svoju obhajobu. Bol to riskantný manéver. Väčšina obhajcov sa nevie dočkať, kedy bude môcť osloviť porotcov, aby čím skôr zasiali semeno pochybnosti o dôkazoch protivníka. Otváracia a záverečná reč sú jediné štádiá procesu, keď má obhajca možnosť priamo osloviť porotu a nie je múdre vzdať sa ich.

Barney všetkých prekvapil, keď sa opäť vzdal práva na otváraciu reč. Neudal dôvod, nikto to od neho nežiadal, ale bola to veľmi nezvyčajná taktika.

Barney predvolal ako svedkov sedem spoľahlivých dozorcov. Všetci popreli, že by niekedy počuli Rona Williamsona hovoriť o svojej účasti na vražde Carterovej.

Wayne Joplin bol zamestnaný na Pontotockom okresnom súde ako súdny úradník. Barney ho predvolal, aby svedčil o záznamoch Terri Hollandovej. V októbri 1984 ju zatkli v Novom Mexiku, dopravili do Ady a zavreli do väzenia, kde promptne pomohla vyriešiť dva senzačné prípady vraždy, aj keď trvalo dva roky, kým sa obťažovala informovať políciu o Ronovom priznaní. Hollandová sa priznala, že vypísala neplatné šeky, za čo jej dali päť rokov s podmienkou na tri roky a súd jej prikázal zaplatiť súdne trovy vo výške 70 dolárov, náhradu škody 527,09 dolárov, 225 dolárov ako odmenu právnikovi v päťdesiatdolárových mesačných splátkach, ďalej 10 dolárov mesačne oklahomskej správe väzníc a 50 dolárov mesačne Fondu pre odškodnenie obetí zločinu.

V máji 1986 zaplatila prvých 50 dolárov a potom sa zrejme na všetko zabudlo.

Barneymu zostal už len jeden svedok – obžalovaný. Dovoliť Ronovi vypovedať bolo veľmi riskantné. Bol výbušný – v ten deň vyletel na Terri Hollandovú – a porotcovia sa ho báli. Mal záznamy v trestnom registri a dalo sa čakať, že to Peterson použije proti nemu na spochybnenie jeho hodnovernosti. Nikto nevedel, koľko liekov vlastne užíva a či vôbec nejaké užíva. Bol nahnevaný a nevypočitateľný, ale najhoršie bolo, že ho obhajca vopred nepripravil.

Barney požiadal o poradu pred sudcom, a keď pristúpil k Jonesovi, povedal: „A teraz sa začne zábava. Chcem vás poprosiť o prestávku, aby som ho trochu upokojil, ak sa mi to podarí. Zdá sa – nuž, nevyskakoval hore-dolu, ale aj tak chcem prestávku.“

„To je váš posledný možný svedok?“ spýtal sa sudca.

„Áno, posledný, pán sudca.“

Keď Jones vyhlásil prestávku na obed, Rona viedli dolu schodmi do väzenia. Zbadal otca zavraždenej a vykríkol: „Charlie Carter, nezabil som vašu dcéru!“ Šerifovi pomocníci ho rýchlo odviedli preč.

O 13. 00 zložil prísahu. Po úvodných otázkach poprel, že sa niekedy rozprával s Terri Hollandovou, a takisto poprel, že poznal Debbie Carterovú.

Kedy sa dozvedel o smrti Carterovej? spýtal sa Barney, „Ôsmeho decembra k nám volala moja sestra Annette Hudsonová a telefón zdvihla matka. Počul som, ako matka hovorí:, Nuž, aspoň viem, že to neurobil Ronnie, lebo bol doma.‘ Spýtal som sa matky, o čom bola reč. Povedala, že volala Annette, vraj v našej štvrti zabili dievča.“

Nepripravenosť svedka sa prejavila už o niekoľko minút, keď sa ho Barney spýtal na prvé stretnutie s Garym Rogersom.

Ron odpovedal: „Krátko po tom som šiel na stanicu na detektor lži.“

Barneymu skoro zabehlo. „Nie, Ronnie – o tom nesmiete hovoriť.“

Akákoľvek zmienka o polygrafe bola pred porotou zakázaná. Keby to urobil prokurátor, konanie by vyhlásili za zmätočné. Lenže Rona na to nikto neupozornil. O chvíľu znova prekročil hranice, keď opisoval príhodu s Dennisom Fritzom. „Bol som s Dennisom Fritzom, išli sme po ceste a ja som mu povedal, že mi Dennis Smith volal, že výsledky testu na polygrafe sú nejednoznačné.“

Barney rýchlo zmenil tému. Hovorili o Ronovom odsúdení za sfalšovanie šeku. Potom sa ho Barney spýtal, kde bol v tú noc, keď sa stala vražda. Vypočúvanie ukončil otázkou: „Zabili ste Debbie Carterovú?“

„Nie, pane. Nezabil.“

„Myslím, že to je všetko.“

Barney sa ponáhľal dostať svojho klienta z lavice svedkov, kým nenarobí väčšie škody, a tak nevyužil príležitosť vyvrátiť väčšinu obvinení z úst svedkov obžaloby. Ron mohol vysvetliť svoje „snové priznanie“ pred Rogersom a Featherstonom na druhý deň po zatknutí. Mohol objasniť väzenské rozhovory s Johnom Christianom a Mikom Tenneym. Mohol nakresliť pôdorys väzenia, na základe ktorého by porota pochopila, že to, čo počula Terri Hollandová, by museli počuť aj iní. Mohol rázne poprieť svedectvá Glena Gora, Garyho Allena, Tonyho Vicka, Donny Walkerovej a Lethy Caldwellovej.

Peterson, ako každý prokurátor, netrpezlivo čakal na krížový výsluch. Ibaže nerátal s nebojácnosťou obžalovaného. Začal zoširoka o Ronovom priateľstve s Dennisom Fritzom, teraz už odsúdeným za vraždu.

„Pán Williamson, nie je pravda, že okrem Dennisa Fritza nemáte iných priateľov a on takisto?“

„Nuž, poviem to takto,“ odpovedal pokojne Ron. „Najprv ste falošne obvinili jeho a teraz sa pokúšate o to isté so mnou.“ Jeho slová sa niesli súdnou sieňou, kým Peterson naberal dych.

Zmenil tému a spýtal sa Rona, či si pamätá, že sa niekedy stretol s Debbie Carterovou, hoci to sústavne popieral. Keď zopakoval otázku, Ron vyhŕkol: „Ešte raz vám to vysvetlím, Peterson.“

Sudca Jones zasiahol a upozornil svedka, že má odpovedať na otázku. Ron opäť poprel, že by sa niekedy stretol s Debbie Carterovou.

Peterson prechádzal sem-tam a prudko gestikuloval. Znova si narobil problémy, lebo sa vrátil k svojim výmyslom. „Viete, kde ste boli 7. decembra po desiatej večer?“

Ron: „Doma.“

Peterson: „Čo ste robili?“

Ron: „Pred piatimi rokmi som o desiatej večer buď pozeral televíziu, alebo spal.“

Peterson: „Nie je pravda, že ste vyšli von…“

Ron: „Ho-ho, kamoš. Ani náhodou.“

Peterson: „… a išli ste ďalej bočnou uličkou.“

Ron: „Ani náhodou, človeče.“

Peterson: „Vy a Dennis Fritz.“

Ron: „Čo ste – ani náhodou. Ani náhodou.“

Peterson: „Išli ste hore do bytu.“

Ron: „Nie.“

Peterson: „Viete, kde bol v tú noc Dennis Fritz?“

Ron: „Viem, že nebol v byte Debbie Carterovej. Tak by som to povedal.“

Peterson: „Ako viete, že nebol u Debbie Carterovej?“

Ron: „Lebo ste ho falošne obvinili.“

Peterson: „Ako viete, že nebol u Debbie Carterovej?“

Ron: „Stavím na to svoj krk. Tak by som to povedal.“

Peterson: „Povedzte nám, ako to viete.“

Ron: „Ja jednoducho ne… už sa ma na nič nepýtajte. Môžete si dať do záznamu, čo chcete, ale teraz vám vravím, že ste ho falošne obvinili a teraz to skúšate so mnou.“

Barney: „Ronnie!“

Ron: „Matka vedela, že som bol doma. Prenasledujete ma už päť rokov. Teraz si robte, čo chcete. Je mi to jedno.“

Peterson ukončil výskuch svedka a sadol si.

V záverečnej reči Barney urobil veľa pre to, aby očiernil políciu a jej prácu – pomalé vyšetrovanie, strata vzorky Gorových vlasov, zjavná zaslepenosť voči Gorovi ako podozrivému, nedbanlivé snímanie odtlačkov prstov na mieste činu, opakované žiadosti o vzorky vlasov od Rona, pochybný spôsob zaznamenania jeho snového priznania, neschopnosť poskytnúť obhajobe Ronovu predchádzajúcu výpoveď, ustavične sa meniace názory ľudí z OSBI. Bol to dlhý zoznam chýb a prešľapov a Barney viac ráz označil políciu za Keystone Kops z nemých grotesiek.

Ako dobrý právnik argumentoval tým, že v prípade existuje priveľa dôvodných pochybností, a apeloval na porotcov, aby použili zdravý rozum.

Peterson, samozrejme, vyhlásil, že nijaké pochybnosti nie sú. Policajti sú schopní profesionáli a pri vyšetrovaní odviedli príkladnú prácu a Peterson a jeho tím porote dokázali vinu obžalovaného.

Potom sa chytil niečoho, čo počul od Melvina Hetta, a trochu si poplietol termíny. O analýze vlasov povedal: „Takže, pán Hett dlho skúma vlasy a eliminuje, skúma a eliminuje, spolu s ostatnými prípadmi. A v roku 1985 zisťuje, že vzorky zodpovedajú vlasom obžalovaného.“

Barney bol pripravený a okamžite vzniesol námietku: „Ak súd dovolí, termín zodpovedať sme tu nemali od založenia štátu. Protestujeme proti jeho použitiu.“

Súd námietku prijal.

Peterson pokračoval zhrnutím všetkých svedeckých výpovedí. Keď spomenul Terri Hollandovú, Ron sa naježil.

Peterson: „Terri Hollandová hovorí o tom, čo si pamätá spred dvoch rokov, a vo výpovedi uvádza, že počula tohto obžalovaného povedať matke, že ak mu niečo neprinesie…“

Ron vyskočil a povedal: „Moment!“

Peterson: „… mal by ju zabiť ako zabil Debbie Carterovú.“

Ron: „Držte hubu, človeče, to som nikdy nepovedal!“

Barney: „Sadnite si. Upokojte sa.“

Sudca: „Pán Williamson!“

Ron: „To som matke nikdy nepovedal.“

Barney: „Ronnie.“

Súd: „Počúvajte svojho obhajcu.“

Ron si sadol a ticho zúril. Peterson pokračoval a prezentoval výpovede svojich svedkov v takom priaznivom svetle, že Barney musel opakovane vznášať námietky a žiadať sudcu Jonesa, aby pripomenul prokurátorovi, že sa má držať faktov.

Porota sa išla poradiť v stredu o 10. 15. Annette a Renee chvíľu zostali v súdnej sieni, a potom odišli na obed. Po výpovediach, ktoré odzneli, boli ešte väčšmi presvedčené o bratovej nevine, ale v súdnej sieni bol pánom Peterson. Väčšina rozhodnutí sa prikláňala na jeho stranu. V procese s Fritzom použil tých istých svedkov, nemal takmer žiadne dôkazy, a predsa ho porota uznala za vinného.

Sestry ho nenávideli. Bol hlučný, arogantný a išiel cez mŕtvoly. Nenávideli ho najmä za to, čo urobil ich bratovi.

Hodiny sa vliekli. O 16. 30 ktosi prišiel so správou, že porota dospela k verdiktu, a súdna sieň sa rýchlo zaplnila. Sudca Jones zaujal svoje miesto a upozornil divákov, že majú zachovať pokoj. Annette a Renee sa držali za ruky a modlili sa.

Na druhej strane uličky sa držali za ruky členovia carterovskej rodiny a tiež sa modlili. Ich trápenie sa malo čoskoro skončiť.

O 16. 40 predseda poroty odovzdal verdikt úradníkovi, ktorý doň nazrel a podal ho sudcovi Jonesovi. Ten prečítal verdikt – vinný vo všetkých bodoch obžaloby. Carterovci mlčky zdvihli ruky na znak víťazstva. Annette a Renee ticho plakali a Peggy Stillwellová s nimi.

Ron zvesil hlavu; nebol prekvapený, iba otrasený. Po jedenástich mesiacoch v okresnom väzení bol súčasťou prehnitého systému. Vedel, že Dennis Fritz je nevinný, a predsa ho nakoniec odsúdili tí istí policajti a ten istý prokurátor v tej istej súdnej sieni.

Sudca Jones chcel proces čím skôr ukončiť. Bez prestávky nariadil prokurátorovi začať fázu udelenia trestu. Nancy Shewová oslovila porotcov a vysvetlila im, že vzhľadom na mimoriadne ohavnú, zverskú a krutú vraždu spáchanú za účelom vyhnúť sa zatknutiu a vzhľadom na pravdepodobnosť, že Ron bude zabíjať znova, čiže bude aj naďalej nebezpečný pre spoločnosť, musí dostať trest smrti.

Štát predvolal štyri svedkyne, ktoré to mali dokázať. Išlo o štyri ženy, s ktorými sa Ron stretol, ale ani jedna nepovažovala za potrebné vzniesť proti nemu obvinenie. Prvá bola Beverly Setliffová, ktorá vypovedala, že pred siedmimi rokmi, 14. júna 1981, videla Rona Williamsona pred svojím domom, keď sa chystala ísť spať. Zakričal na ňu: „Hej!“ a „Viem, že si tam, prídem si po teba!“ Nikdy predtým ho nevidela. Rýchlo zamkla dvere a on odišiel.

Nevolala políciu, vlastne jej to ani nenapadlo a nemala v úmysle podať sťažnosť, kým sa na druhý deň nestretla v obchode s policajtom, ktorému porozprávala, čo sa stalo. Ak aj spísal hlásenie, ona ho nevidela.

O tri týždne znova uvidela Rona a priateľka jej povedala, ako sa volá. Prešlo šesť rokov. Keď Rona zatkli, zavolala na políciu a porozprávala im nočnú príhodu.

Druhá svedkyňa bola Lavita Brewerová, ktorá svedčila aj proti Fritzovi. Zopakovala svoju príbeh – s Ronom a Dennisom sa zoznámila v bare v Normane, nastúpila s nimi do auta, potom dostala strach, vyskočila za jazdy a zavolala políciu. Ron sa jej ani nedotkol, ani sa jej nevyhrážal. Na zadnom sedadle ju pochytila panika, lebo Dennis nechcel zastaviť a pustiť ju von. Ron jej povedal, aby čušala, to bolo za celý čas najhoršie, čo urobil.

Napokon vyskočila z auta, ušla, zavolala na políciu, ale nevzniesla obvinenie.

Letha Caldwellová vypovedala, že Rona Williamsona pozná z Byngovej školy a že sa vždy kamarátili. Začiatkom osemdesiatych rokov začali Ron s Dennisom chodiť k nej domov neskoro večer a vždy pili. Raz robila čosi v záhrade, keď prišiel Ron. Rozprávali sa, ale ona neprestala pracovať, čo ho rozčuľovalo. V jednej chvíli ju schmatol za zápästie. Vytrhla sa mu, vošla do domu a vtom si uvedomila, že sú tam deti. Ron ju nasledoval, ale viac sa jej nedotkol a zakrátko odišiel. Nepovažovala za potrebné informovať políciu.

Posledná svedkyňa narobila najviac škody. Rozvedená Andrea Hardcastlová rozprávala o utrpení, ktoré trvalo vyše štyroch hodín. V roku 1981 boli Ron s priateľom u nej v dome a presviedčali ju, aby s nimi šla von. Mali namierené do Coachlightu. Andrea mala doma tri vlastné deti a dve cudzie, takže nemohla nikam ísť. Muži odišli, ale Ron sa o chvíľu vrátil po cigarety. Vošiel do domu a začal Andreu obťažovať. Bolo už po desiatej, deti spali a ona sa bála. Nemala záujem o sex. Rozzúril sa, viac ráz ju udrel do tváre a do hlavy a nútil ju k orálnemu sexu. Andrea odmietla, a vtom si uvedomila, že čím viac rozpráva, tým menej ju bije.

A tak sa rozprávali. Hovoril o svojej bejzbalovej kariére, o nevydarenom manželstve, o gitare, o Bohu a náboženstve aj o matke. Chodil na strednú školu s jej bývalým, ktorý pracoval na čiastočný úväzok ako vyhadzovač v Coachlighte. Ron bol chvíľami tichý, pokojný, dokonca uslzený, ale bol aj roztržitý, hlučný a zlostný. Andrea mala strach o deti. Kým Ron rozprával, ona rozmýšľala, ako sa z toho dostať. Zrazu sa rozčúlil, začal ju biť a trhať z nej šaty. Erekciu nemal, na to bol príliš opitý.

V jednej chvíli údajne povedal, že ju asi bude musieť zabiť. Andrea sa zúfalo modlila. Rozhodla sa pristať na jeho hru. Pozvala ho, aby prišiel na druhý deň popoludní, keď deti nebudú doma, potom si spolu užijú. Návrh sa mu zapáčil, a tak odišiel.

Andrea zavolala bývalému manželovi a svojmu otcovi, ktorí spolu prehľadali mesto. Boli po zuby ozbrojení a pripravení zobrať zákon do vlastných rúk.

Andreina tvár vyzerala hrozne – rezné rany, podliatiny, opuchnuté oči. Ron nosil prsteň s vygravírovanou konskou hlavou a ten jej spôsobil početné zranenia okolo očí. Na druhý deň zavolali políciu, ale Andrea odmietla vzniesť obvinenie. Ron býval neďaleko, bála sa.

Barney nebol na toto svedectvo pripravený a krížový výsluch viedol dosť rozpačito.

Súdna sieň stíchla, keď Andrea opúšťala lavicu svedkov. Porotcovia škaredo zazerali na obžalovaného. Prišiel čas vešania.

Nevedno prečo Barney nepredvolal žiadnych svedkov, aby zmiernil škody, ktoré napáchala Andreina výpoveď a pokúsil sa zachrániť Ronovi život. Annette a Renee sedeli v súdnej sieni, pripravené vypovedať. Počas celého procesu ani raz nepadla zmienka o Ronovej duševnej spôsobilosti. Nikto nepredložil jeho zdravotnú dokumentáciu.

Posledná svedecká výpoveď, ktorú porotcovia počuli, bola výpoveď Andrey Hardcastlovej.

Bill Peterson v záverečnej reči dôrazne žiadal trest smrti. Mal dokonca nové dôkazy, ktoré nepredložil počas procesu. O Ronovom prsteni s konskou hlavou nepadla ani zmienka, kým nevypovedala Andrea Hardcastlová. Peterson z toho vyvodil ďalšie závery; usúdil, že Ron mal ten prsteň na ruke, keď zbil Debbie Carterovú, a jej zranenia na tvári boli určite podobné tým, ktoré spôsobil Hardcastlovej v januári 1981. Bol to iba bláznivý nápad. Peterson nemal dôkazy, lebo nijaké nepotreboval.

Dramatickým tónom oslovil porotu: „Na Andrei Hardcastlovej zanechal podpis, ktorý podčiarkol na Debbie Carterovej.“ A na záver dodal: „Keď sa sem vrátite, páni a dámy, chcem, aby ste povedali: Ron Williamson, zaslúžite si zomrieť za to, čo ste urobili Debre Sue Carterovej.“

Nato Ron vyhŕkol: „Nezabil som Debbie Carterovú.“

Porota sa vzdialila, ale rozhodovanie o výške trestu netrvalo dlho. O necelé dve hodiny sa vrátila s rozsudkom smrti.

Sudca Jones trochu oneskorene zvolal na ďalší deň konanie vo veci zadržania dôkazového materiálu. Hoci Barney bol vyčerpaný a mal prípadu po krk, ešte vždy ho hnevalo, že policajti a Peterson zámerne zatajili videozáznam z Ronovho výsluchu na detektore lži z roku 1983.

Prečo až teraz? Proces sa skončil. Videozáznam už nemohol nikomu pomôcť.

Nikoho neprekvapilo, keď sudca Jones napokon rozhodol, že nedošlo k porušeniu zákona. Páska nebola ukrytá, len ju dali k dispozícii až po procese, skrátka, oneskorili sa.

Ron Williamson bol na ceste do Oklahomskej štátnej väznice v McAlesteri, kde ho čakala cela smrti.

Informace

Bibliografické údaje

  • 21. 3. 2024