12
Po trinástich rokoch frustrácie Oklahoma ukončila vleklé odvolacie konanie a stanovila dátum prvej popravy. Tým nešťastníkom bol Charles Troy Coleman, beloch, ktorý zabil troch ľudí, a v cele smrti strávil jedenásť rokov. Bol vodcom malej skupiny väzňov, ktorá večne robila problémy, a mnohým spoluväzňom neprekážalo, že Chuck konečne dostane smrtiacu injekciu. No väčšina mužov si uvedomovala, že budú nasledovať ďalšie popravy.
Poprava Charlesa Colemana bola udalosť najmä pre médiá, a tak sa pred Big Macom zhromaždilo množstvo novinárov. Spovedali ľudí so sviečkami, obete, protestujúcich, duchovných, skrátka každého, kto išiel okolo. Hodiny ubiehali a vzrušenie narastalo.
Greg Wilhoit a Coleman boli priatelia, aj keď sa často hádali pre trest smrti. Ron bol ešte vždy jeho zástancom, hoci občas zakolísal. A Colemana, ktorého rozčuľoval svojou hlučnosťou, nemal v láske.
Večer pred popravou však v bloku F zavládlo ticho a prísne bezpečnostné opatrenia. Hotový cirkus bol vonku, kde novinári odpočítavali minúty ako pred príchodom Nového roka. Greg vo svojej cele všetko sledoval v televízii. Tesne po polnoci prišla správa – Charles Troy Coleman je mŕtvy.
Viacerí väzni začali tlieskať a nadšene vykrikovať; väčšina však ticho sedela v cele. Niektorí sa modlili.
Greg zareagoval celkom nečakane. Zrazu bol nešťastný a hneval sa na tých, čo sa tešili. Odišiel mu priateľ. Lenže svet sa nestal bezpečnejším. Nezabráni to ďalšiemu zabíjaniu; Greg poznal vrahov a ich pohnútky. Rodina obete sa radovala predčasne. Grega vychovali v metodistickej viere a teraz denne študoval Bibliu. Nekázal Ježiš, že treba odpúšťať? Ak je zabíjanie zlé, prečo dovolia štátu zabíjať? Kto nariadil vykonanie popravy? Tieto argumenty už predtým počul viac ráz, ale odrazu zazneli z iného zdroja.
Smrť Charlesa Colemana znamenala pre Grega dramatický obrat. Vzdal sa svojich názorov a už nikdy sa nevrátil k výrokom typu oko za oko.
Neskôr sa zdôveril Ronovi, ktorý sa priznal, že zmýšľa podobne. Ale na druhý deň sa z neho opäť stal vášnivý zástanca trestu smrti, ktorý chcel, aby Rickyho Joea Simmonsa priviedli do väzenia a na mieste zastrelili.
Žalobca Rona Williamsona dostal svoje zadosťučinenie 15. mája 1991, keď Oklahomský odvolací súd jednohlasne potvrdil rozsudok smrti. V súdnom rozhodnutí, ktoré napísal sudca Gary Lumpkin, síce stálo, že boli zistené viaceré procesné chyby, ale „presvedčivé dôkazy“ proti obžalovanému prevážili nad drobnými prehreškami, ktorých sa dopustili Barney, policajti, Peterson a sudca Jones. Súd nepovažoval za potrebné upresniť, ktoré dôkazy boli také presvedčivé.
Bill Luker volal Ronovi, no ten prijal zlú správu celkom pokojne. Bol oboznámený s textom odvolania a často sa rozprával s Billom, ktorý ho varoval pred prehnaným optimizmom.
V ten istý deň dostal Dennis Fritz tú istú správu od toho istého súdu. Aj v jeho procese našli viac chýb, ale zjavne neboli také veľké, aby vyvrátili „presvedčivé dôkazy“ proti nemu.
Nebol spokojný s prácou svojho právnika a vôbec ho neprekvapilo, že súd potvrdil jeho rozsudok. Po troch rokoch strávených vo väzenskej právnickej knižnici bol presvedčený, že pozná zákony lepšie ako jeho advokát.
Bol sklamaný, ale nevzdával sa. Podobne ako Ron, aj on mal v zálohe argumenty, s ktorými sa chcel obrátiť na iný súd. Nemohol sa vzdať. Ale na rozdiel od Rona bol odteraz na všetko sám. Keďže nebol odsúdený na smrť, nemal nárok na obhajcu plateného štátom.
Odvolací súd však neslúžil iba na potvrdenie rozsudkov. Mark Barrett 16. apríla 1991 s radosťou prijal správu, že súd nariadil nový proces s Gregom Wilhoitom. Jednoducho nemohol prejsť bez povšimnutia mizernú prácu Georgea Briggsa a rozhodol, že odsúdený nedostal adekvátnu obhajobu.
Ak vám ide o život, najmite si buď najlepšieho, alebo najhoršieho právnika. Greg si nevedomky vybral najhoršieho, a teraz ho čakal nový proces.
Keď väzňa odvádzali z bloku F, nikdy sa nedočkal vysvetlenia. Jednoducho mu prikázali rýchlo sa obliecť a hotovo.
Greg už v…
