8
Začala sa papierová vojna. Úrad okresného prokurátora napokon stiahol obvinenia zo znásilnenia. Obhajcovia napadli nové znenie obžaloby. Bolo potrebné ďalšie vypočúvanie.
Sudcom federálneho oblastného súdu bol Ronald Jones z okresu Pontotoc, ktorý spolu s okresmi Seminole a Hughe tvorí dvadsiaty druhý súdny dištrikt. Sudcu Jonesa zvolili do funkcie v roku 1982 a vedelo sa o ňom, že straní žalobcom a obžalovaným nič nedaruje. Bol zástancom trestu smrti. Ako pobožný kresťan a baptistický diakon si vyslúžil rôzne prezývky, napríklad Ron Krstiteľ alebo Bigotný Jones. Mal slabosť pre väzenských konvertitov a niektorí obhajcovia naznačili svojim klientom, že sudca Jones bude zhovievavejší, ak náhle prejavia záujem o cestu k Bohu.
Dvadsiateho augusta priviedli Rona na súd na prvé stretnutie so sudcom Jonesom. Sudca sa Rona spýtal, ako sa má, netušiac, čo ho čaká.
„Musím povedať jedno, pane,“ spustil Ron zvýšeným hlasom. „Toto – cítim s rodinou Carterovcov rovnako ako ich blízki.“
Sudca Jones ho požiadal, aby zmĺkol.
Ron však pokračoval: „Pane, viem, že nechcete – ja, ja som to neurobil, pane.“
Strážcovia ho umlčali. Predvedenie obžalovaného sa odložilo, aby si Jones mohol prečítať súdny záznam z predbežného vypočúvania.
O dva týždne sa Ron vrátil a jeho právnici podali ďalšie návrhy. Dozorcovia už upravili dávkovanie Thorazinu. Keď bol Ron v cele a chceli mať od neho pokoj, dali mu väčšiu dávku a všetci boli spokojní. Ale pred súdom dávku znížili, aby bol hlučnejší, zúrivejší a bojovnejší. Norma Walkerová zo Strediska duševného zdravia mala podozrenie, že dozorcovia Rona dopujú, a zapísala to do jeho spisu.
Ani druhé vystúpenie pred sudcom Jonesom neprebehlo dobre. Ron si nedával pozor na jazyk. Vyhlásil, že je nevinný, tvrdil, že ľudia o ňom hovoria samé klamstvá a v jednej chvíli povedal: „Matka vie, že som v ten večer bol doma.“
Napokon ho odviedli do väzenia a vypočúvanie pokračovalo. Barney Ward a Greg Saunders žiadali oddelené procesy a trvali na tom. Najmä Saunders chcel mať porotu pre seba bez problematického spoluobžalovaného, akým bol Ron Williamson.
Sudca Jones súhlasil a nariadil oddelené procesy. Tiež zvážil otázku Ronovej duševnej spôsobilosti a Barneymu v súdnej sieni povedal, že tú záležitosť treba vyriešiť, skôr ako sa začne proces. Rona znova predviedli, posledný raz, a keď vyhlásil, že je nevinný, vrátil sa do väzenia.
Fritzov prípad sa začal uberať inou cestou. Sudca Jones nariadil nové predbežné vypočúvanie, lebo v prvom obžaloba nepredložila proti Dennisovi dosť dôkazov.
Lenže polícia ani prokurátor nemali dosť svedkov.
Za normálnych okolností by obžaloba bez dôkazov políciu znepokojila, ale nie v Ade. Nikto neprepadol panike. Pontotocké okresné väzenie bolo plné nádejných udavačov. Prvá osoba, ktorú použili proti Dennisovi Fritzovi, bola istá Cindy Mclntoshová.
Dennisa presťahovali bližšie k Ronovi, aby sa mohli rozprávať. Ich roztržka sa skončila, Dennisovi sa podarilo priateľa presvedčiť, že nijaké priznanie neurobil.
Cindy Mclntoshová tvrdila, že bola dosť blízko, aby tých dvoch mohla odpočúvať, a získané informácie odovzdala polícii. Podľa nej sa Fritz s Williamsonom rozprávali o fotografiách, ktoré boli predložené pri prvom predbežnom vypočúvaní. Keďže Ron sa na ňom nezúčastnil, zaujímalo ho, čo Dennis videl. Fotografie boli z miesta činu a Ron sa údajne spýtal: „Bola (Debbie Carterová) na posteli, alebo na dlážke?“
Na dlážke, odpovedal Dennis.
Toto bol pre políciu jasný dôkaz, že obidvaja boli v byte obete a spáchali zločin znásilnenia aj vraždy.
Billa Petersona nebolo treba dlho presviedčať. Dňa 22. septembra podal žiadosť o dodatočné zaradenie Cindy Mclntoshovej do zoznamu svedkov obžaloby.
Ďalší špiceľ sa volal James Riggins, ale jeho kariéra donášača bola krátka. Rigginsa predvolali na okresný súd, a keď ho viedli po chodbe späť do cely, začul niekoho, pravdepodobne Rona, ako sa priznáva k vražde Debbie Carterovej. Chválil sa, že ho v Tulse už dvakrát obvinili zo znásilne…