ODLOŽENÉ SPISY
Po sedemnástich rokoch úmornej právnickej praxe, ktorá sa nevedno prečo postupne scvrkla na bankroty a rozvody, ešte vždy žasol, ako jediný telefonát všetko zmenil. Mack Stafford, právnik ustavične zaneprázdnený riešením problémov druhých ľudí, často telefonoval a prijímal hovory, niekedy ho žiadali, aby začal alebo zastavil rozvodové konanie, inokedy musel telefonicky oznámiť rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do starostlivosti, zavše bol nútený povedať poctivým ľuďom, že im dlžníci nezaplatia. Väčšinou to boli nepríjemné rozhovory. Nikdy by mu nenapadlo, že jeden telefonát tak rýchlo povedie k jeho rozvodu a bankrotu.
Stalo sa to cez obedňajšiu prestávku v jeden pochmúrny deň začiatkom februára, a keďže bolo pravé poludnie, slúchadlo zdvihol Mack, lebo sekretárka Freda si odbehla kúpiť sendvič a jeho malá firma nezamestnávala viac ľudí. Mack ostal v kancelárii strážiť telefón. Sám, čo bolo s ohľadom na ďalší vývoj situácie veľmi dôležité. Ak by sa totiž ohlásila Freda, nasledovali by otázky, veľa otázok. Vlastne by sa dokopy nič nestalo, keby Freda sedela na svojom mieste pri dverách s nápisom Právnická kancelária Jacob McKinley Stafford, s. r. o.
Po treťom zazvonení Mack schmatol slúchadlo a vyštekol: „Právnická kancelária.“ Denne prijímal zhruba päťdesiat hovorov, väčšinou volali rozvadení manželia a netrpezliví veritelia, a tak si už dávno osvojil zvyk meniť hlas a nepredstavovať sa, ak bol nútený brať telefonáty, ktoré neprešli cez Fredin filter. Neznášal telefón, ale prinášal mu prácu, ktorú potreboval. Ako každý právnik v Clantone a bolo ich tam neúrekom nevedel, či mu práve tento hovor neprinesie vytúžený veľký prípad za tučný honorár a možno aj únik z toho všetkého. Mack o takom telefonáte sníval dlhšie, ako bol ochotný pripustiť.
V ten mrazivý zimný deň s prísľubom snehovej nádielky sa mu sen konečne splnil.
Mužský hlas so severským prízvukom povedal: „Prosím si pána Macka Stafforda.“
Keďže hlas znel príliš uhladene a zjavne volal zďaleka, Mack odpovedal: „Pri telefóne.“
„Ste advokát Mack Stafford?“
„Správne. Kto volá?“
„Marty Rosenberg z firmy Durban & Lang v New Yorku.“
„Z New York City?“ spýtal sa pre istotu Mack. Samozrejme, že z New York City. Hoci sa vo svojej praxi k veľkomestu ani len nepriblížil, firmu Durban & Lang poznal. Každý právnik v Amerike o nej aspoň počul.
„Áno. Smiem vás volať Mack?“ Muž hovoril rýchlo, ale zdvorilo a Mack si zrazu predstavil pána Rosenberga v honosnej kancelárii so stenami ovešanými vzácnymi obrazmi, kde okolo neho pobehujú spoločníci a sekretárky a starajú sa, aby mu nič nechýbalo. Napriek tomu bol priateľský. Macka sa zmocnila neistota, keď sa rozhliadol po svojej maličkej kancelárii, a rozmýšľal, či ho pán Rosenberg teraz nebude považovať za malomestského chudáka, keď dvíha vlastný telefón.
„Jasné. A ja vás budem volať Marty.“
„Skvelé.“
„Prepáčte, Marty, ale zdvihol som telefón, lebo sekretárka práve odišla na obed.“ Pre Macka bolo dôležité objasniť situáciu a dať tomu chlapíkovi najavo, že je ozajstný právnik s ozajstnou sekretárkou.
„Aha, zabudol som, že ste o hodinu pozadu,“ poznamenal Marty s jemným náznakom pohŕdania, akoby chcel dať najavo, že ich delí viac ako len šesťdesiat minút.
„Čo pre vás môžem urobiť?“ Mack sa ujal vedenia rozhovoru. Dosť bolo nezáväzných rečí. Obaja sú zaneprázdnení a dôležití ľudia. Mozog mu pracoval na plné obrátky, ako sa snažil rozpomenúť na prípad, spis či inú právnickú záležitosť, ktorá mohla vzbudiť záujem takej veľkej a prestížnej firmy.
„Zastupujeme švajčiarsku spoločnosť, ktorá nedávno odkúpila väčšinový podiel v juhokórejskej skupine Tinzo. Poznáte Tinzo?“
„Samozrejme,“ odpovedal pohotovo Mack a súčasne pátral v pamäti. Názov mu čosi hovoril, len ešte nevedel čo.
„Podľa starých záznamov skupiny Tinzo ste kedysi zastupovali drevorubačov, ktorí tvrdili, že sa zranili pri práci s chybnými pílami vyrobenými vo filipínskej divízii Tinza.“
Aha! Teraz bol Mack v obraze. Už si spomenul, aj keď nie…
