9
Cappsov prípad sa uzavrel v priebehu dvoch týždňov bez pohromy, a to najmä vďaka šnúre osemnásťhodinových šícht nového člena firmy, ktorý ešte neabsolvoval advokátsku skúšku, ale bol taký zavalený prácou, že si tým ani nestihol lámať hlavu. V júli mal priemernú týždňovú bilanciu päťdesiatdeväť hodín, čo bolo na neadvokáta absolútne rekordné číslo: Avery spoločníkom na mesačnej porade hrdo oznámil, že McDeerova práca je na mladého absolventa pozoruhodne kvalitná. Cappsova zmluva bola zásluhou McDeera hotová tri dni pred termínom. Dokumentácia obsahovala dokopy štyristo perfektných strán, McDeere starostlivo overoval každý detail, každú stranu sám koncipoval aj upravoval. Koker‑Hanks bude vybavený ani nie o mesiac, znova vďaka McDeerovi, a firma zarobí približne štvrť milióna. Je to stroj.
Oliver Lambert vyjadril mierne obavy nad jeho prístupom k štúdiu. Advokátska skúška je o necelé tri týždne a všetkým bolo jasné, že McDeere na ňu nie je pripravený. V júli zrušil polovicu dohodnutých stretnutí so školiteľmi a v študijnom denníku nemá zapísaných ani dvadsať hodín. Avery ich ubezpečoval, že sa netreba báť, jeho chlapec to zvládne.
Pätnásť dní pred skúškou sa Mitch konečne posťažoval. Stopercentne vyletí, presviedčal Averyho pri obede v Manhattan Clube. Potrebuje čas na prípravu. Veľa času. Možno sa mu podarí nadžgať si všetko do hlavy za tieto dva týždne, a s odretými ušami to nejako dovedie do víťazného konca. Ale musí mať pokoj. Nijaké termíny. Nijaké akútne prípady. Nijaké nočné šichty, naliehal úpenlivo. Avery ho pozorne vypočul a ospravedlnil sa. Sľúbil, že najbližšie dva týždne mu dá svätý pokoj. Mitch sa mu poďakoval. Prvý augustový pondelok sa zišli všetci členovia firmy v hlavnej knižnici na prvom poschodí. Bola to zasadacia miestnosť, najväčšia zo všetkých štyroch knižníc, výstavná sieň. Polovica právnikov sedela za starodávnym konferenčným stolom z čerešňového dreva, okolo ktorého sa zmestilo dvadsať stoličiek. Ostatní stáli pri policiach s radmi hrubých kníh v kožených väzbách, ktoré už celé desaťročia nikto neotvoril. Boli tam úplne všetci, ešte aj Nathan Locke. Prišiel neskoro a stál osamelo tesne pri dverách. S nikým neprehovoril a nikto naňho ani nepozrel. Mitch každú chvíľku naňho ukradomky pokukoval.
V miestnosti vládla pochmúrna atmosféra. Nikto sa ani neusmial. Potom vstúpil do dverí Oliver Lambert s Beth Kozinskou a Laurou Hodgeovou. Usadili ich vpredu, oproti stene, na ktorej viseli dva zahalené portréty. Držali sa za ruky a usilovali sa usmievať. Pán Lambert stál chrbtom k stene a tvárou k malému zhromaždeniu.
Rozprával ticho a z jeho sýteho barytónu zaznieval súcit a účasť. Zo začiatku takmer šepkal, ale jeho mohutný hlas si nedal rozkázať, bol taký zvučný, že všetci prítomní počuli každé slovo, každú hlásku. S pohľadom upretým na obidve vdovy hovoril, aký hlboký smútok pociťuje celá firma nad úmrtím svojich dvoch členov a ako si všetci naveky uchovajú v srdci ich pamiatku. Zaspomínal na Martyho a Joeove prvé roky, ocenil ich veľký prínos a s ľútosťou vyhlásil, že ich náhly skon znamená pre firmu veľkú stratu. Hovoril o ich láske a oddanosti rodine.
Bol to nesmierne výrečný muž. Rozprával voľne, bez prípravy, sám nevedel, čo povie v ďalšej vete. Vdovy ticho vzlykali a utierali si oči. A potom začali posmrkávať aj bližší priatelia, ako Lamar Quin a Doug Turney.
Keď sa mu zdalo, že už toho povedal dosť, odhalil portrét Martina Kozinského. Bola to pohnutá chvíľa. Plačúcich pribudlo a Lambert pokračoval. Na chicagskej právnickej fakulte bude ustanovená nadácia nesúca jeho meno. Firma založí fond na financovanie štúdia jeho detí. O rodinu bude všestranne postarané. Beth si zahryzla do pery a zavzlykala hlasnejšie. Ostrieľaní, vycepovaní a oceľoví obchodníci veľkej Bendiniho firmy naprázdno pregĺgali a vyhýbali sa vzájomným pohľadom. Iba Nathana Locka to vôbec nepohlo. Zabodával do steny svoje prenikavé lasery a celý obrad ignoroval.
Potom spadlo plátno z portrétu Joea Hodgea a odznel podobný …
