31
Každoročná trojdňová aprílová dovolenka Nathana Locka bola zrušená. Zrušil ju DeVasher na príkaz Lazarova. Locke a Oliver Lambert sedeli v kancelárii na piatom poschodí a počúvali. DeVasher zo seba sypal drobné kúsky skladačky a všetci spolu sa neúspešne pokúšali zložiť ju dokopy.
„Jeho žena si z ničoho nič odíde. Hovorí, že musí ísť za matkou, ktorá má pľúcnu rakovinu. A vraj je už z kadečoho unavená. Zistili sme, že už niekoľko mesiacov sa u nich z času na čas vyskytovali menšie problémy. Zlostila sa na tie jeho neskoré príchody z práce a tak, ale nebolo to zas až také vážne. Takže ide za mamičkou. Vraj nevie, kedy sa vráti. Mamička je chorá, áno? Vzali jej polovicu pľúc, áno? Ale nenašli sme jedinú nemocnicu, kde by mali v záznamoch nejakú Maxine Sutherlandovú. Preverili sme ich všetky v Kentucky, Indiane aj Tennessee. Nezdá sa vám to čudné, chlapci?“
„No tak, DeVasher,“ ozval sa Oliver Lambert. „Moja žena bola tiež pred štyrmi rokmi operovaná a leteli sme kvôli tomu na kliniku Mayo. Nepoznám zákon, ktorý by človeku prikazoval, aby sa dal operovať v okruhu stopäťdesiatich kilometrov od miesta bydliska. To je absurdné. A nezabúdaj, že sú to ľudia istého postavenia. Možno sa prihlásila pod iným menom, aby sa to nerozchýrilo medzi ľuďmi. To sa bežne robí.“
Locke súhlasne prikývol. „Ako často sa rozprávajú?“
„Raz za deň mu zavolá. Sú to vynikajúce rozhovory o všetkom možnom. O psovi. O mamičke. O práci. Včera večer mu povedala, že sa určite nevráti skôr ako o dva mesiace.“
„Nenaznačila niekedy, v ktorej nemocnici ležala jej matka?“ spýtal sa Locke.
„Nikdy Je opatrná. O tej operácii takmer nehovorí. Mamička je už podľa všetkého doma, ak vôbec bola niekedy preč.“
„Čo tým chceš povedať, DeVasher?“ spýtal sa Lambert.
„Buď ticho a dozvieš sa. Predpokladajme, že to je len krycí manéver, aby mohla odísť z mesta. Aby mohla odísť z nášho dohľadu. Aspoň mi to tak vychádza.“
„Vy sa domnievate, že McDeere s nimi spolupracuje?“
„Som platený za to, aby som sa domnieval čo najviac, Nat. Domnievam sa, že vedia o našich plošticiach, a preto si pri telefonovaní dávajú pozor. Domnievam sa, že ju poslal preč z mesta z bezpečnostných dôvodov.“
„To je veľmi labilná teória,“ vyhlásil Lambert. „Veľmi labilná.“
DeVasher sa nervózne prechádzal za stolom. Zlostne zazrel na Ollieho, ale zdržal sa poznámky. „Asi pred desiatimi dňami si urobil niekto na štvrtom poschodí poriadnu kôpku fotokópií. Je to pozoruhodné predovšetkým preto, lebo boli tri hodiny ráno. Podľa našich záznamov boli v tom čase v budove už iba dvaja advokáti. McDeere a Scott Kimble. Ani jeden z nich nemal čo robiť na štvrtom poschodí. Bolo použitých dvadsaťštyri evidenčných čísel. Tri z agendy Lamara Quina. Tri z agendy Sonnyho Cappsa. A zvyšných osemnásť pochádza z agendy McDeera. Ani jedno nepatrí Kimblovi. Vietor Milligan odchádzal z kancelárie o pol tretej a McDeere ešte pracoval v Averyho kancelárii. Krátko predtým ho odviezol na letisko. Avery hovorí, že si pracovňu zamkol, ale mohlo sa mu stať, že zabudol. Buď zabudol, alebo McDeere mal kľúč. Naliehal som na Averyho, aby si spomenul, a hovorí, že takmer stopercentne za sebou zamkol. Lenže bolo to o polnoci, bol na smrť unavený a náhlil sa. Mohol na to zabudnúť, no nie? Ale rozhodne nepoveril McDeera, aby pracoval v jeho kancelárii. Netreba z toho robiť veľkú vedu, pretože tam spolu robili celý deň na Cappsovom daňovom priznaní. Bola použitá kopírka číslo jedenásť, ktorá je zhodou okolností najbližšie k Averyho kancelárii. Myslím, že sa môžeme domnievať, že tie kópie robil McDeere.“
„Koľko?“
„Dvetisícdvanásť.“
„Ktoré spisy?“
„Tých osemnásť evidenčných čísel patrí bežným daňovým klientom. Určite by nám to vysvetľoval tak, že práve dokončil ich daňové priznania a jednoducho všetko okopíroval. Vyzerá to celkom legálne, no nie? Ibaže kópie robia vždy sekretárky a prečo dočerta robil tých dvetisíc kópií o tretej ráno na štvrtom poschodí? A to bolo ráno siedmeho apríla. Komu sa podarí dokončiť daňové priznanie …
