3.kapitola
Stratila Josephine charizmu?
Bez obalu sa spytoval titulok na prednej strane nedeľňajšieho vydania Racing Postu. Keď som po nepokojnej noci o ôsmej ráno zišiel dolu, aby som si uvaril kávu, noviny ležali na kuchynskom stole.
Bol som zvedavý, či matka alebo otčim už boli dolu v kuchyni, a ak áno, či videli noviny. Možno by som ich mal skryť. Obzeral som sa a hľadal, kam noviny nenápadne odložím, keď som začul, ako matka schádza dolu, ale už bolo neskoro.
„Ten gauner Rambler!“ vykrikovala. „Hovno vie.“
Vošla do kuchyne v bledomodrom prešívanom župane a bielych papučiach. Schmatla noviny zo stola a pozorne študovala článok na titulnej stránke.
„Píše sa tu, že Pharmacist bol po pretekoch nervózny,“ kričala ponad plece, očividne svojmu mužovi, ktorý rozumne zostal hore. „Doriti, to je lož! Ako to môže Rambler vedieť? Niekde slopal. Všetci vedia, že je to ožran.“
Prestúpil som z nohy na nohu a moja protéza vydala známy kovový cinkot.
„Ach, ahoj,“ pozdravila ma matka. Očividne ma zbadala až teraz. „Čítal si tie hovadiny?“ spýtala sa.
„Nie,“ odpovedal som.
„Tak to ani nečítaj,“ šmarila noviny na stôl. „Samé sprostosti.“
Otočila sa a zmizla rovnako rýchlo, ako prišla, nešetriac hrubými slovami, nadávala celému svetu a vyhrážala sa, že za toto padne Ramblerova hlava.
Zohol som sa a prevrátil noviny tak, aby som mohol čítať.
OD NÁŠHO HLAVNÉHO KOREŠPONDENTA GORDONA RAMBLERA Z CHELTENHAMU, stálo pod titulkom. Čítal som ďalej:
Josephine Kauriová nenachádzala slov, keď jej osemročný perspektívny kandidát na víťaza Zlatého pohára Pharmacist skončil včera na James Bank Trophy v Cheltenhame posledný. Kôň očividne nezvládol trojmíľovú dráhu a skončil krokom a nervózny. Cheltenhamskí rozhodcovia nariadili bežné testy koňa.
Nie po prvý raz za posledné týždne Kauriovej kone vo veľkých dostihoch stratili paru. Jej sľubného nováčika Scientifica postihol rovnaký osud v decembri v Kemptone a minulý týždeň v Newbury vyvolal otázky aj výkon ďalšieho Kauriovej koňa Oregona, keď neskončil ani v prvej polovici, pričom to bol výrazný favorit.
Stráca Josephine charizmu, ktorá jej získala taký rešpekt, ako aj nespočetné hlavné ceny? Keďže cheltenhamský Festival sa koná už o päť týždňov, zopakujú sa vlaňajšie fantastické víťazstvá alebo Kauriovej kone sklamú?
Gordon Rambler si nebral pred ústa servítku. Ďalej špekuloval, že Kauriová možno preháňa s tréningom, takže keď kone prídu na závodisko, majú svoj vrchol za sebou. Nebolo by to po prvý raz, čo tréner po nátlaku na cvičisku prehral na bojisku, hoci by ma prekvapilo, keby sa to stalo mojej matke po toľkých rokoch skúseností. Ibaže, ako píšu noviny, by naozaj stratila charizmu.
Nestratila však schopnosť kričať. Počul som, ako hore vykrikuje na plné hrdlo, hoci som nerozumel slová. Nepochybne si to odniesol otčim. Takmer mi ho bolo ľúto. No iba takmer.
Usúdil som, že by bolo rozumné na nejaký čas vypadnúť z domu, a tak som sa išiel motať okolo stajní.
Blok najbližšie pri dome, nad ktorým býval Ian Norland, bol iba jednou stranou stajní postavených v troch obdĺžnikoch, z ktorých každý obsahoval dvadsaťštyri boxov a tiahli sa smerom od domu.
Keď matka získala toto sídlo od svojho prvého manžela, bolo tu oveľa menej stajní vo dvoch radoch drevených barakov. Ale kým sa môj otec zbalil a po deviatich rokoch odišiel, matka postavila prvý zo súčasných tehlových obdĺžnikov. Druhý pristavali, keď som mal asi pätnásť, a tretí celkom nedávno, na mieste niekdajšieho výbehu. Ešte vždy zostávalo dosť miesta aj na štvrtý, ak by to bolo potrebné.
Aj v nedeľu ráno bolo v stajniach rušno ako v úli. Kone bolo treba nakŕmiť, napojiť sedem dní v týždni a matka, spolu s väčšinou trénerov, odolávala pokušeniu brať nedeľu ako hociktorý iný deň a vyhnať kone na dráhu. Myslím, že najmä preto, aby nemusela platiť personálu príplatok za nedeľu, a nie preto, že by ju chcela svätiť.
„Dobré ráno,“ kričal Ian Norland, keď vyšiel z jedného boxu. „Ešte ste tu?“
„Áno,“ prikývol som. Veď som…
