Plavba šalupy Dazzler

9. kapitola
Joe sa pokúsi zmiznúť po anglicky

Nápor vetra, ktorý takmer prevrátil Dazzler, netrval dlho, znamenal však, že vietor silnie; onedlho závan za závanom hučal na nich zo severu. Uvoľnená hlavná plachta vo vetre plieskala a trepotala sa, až sa zdalo, že sa roztrhá na kusy. Šalupu v rozbúrenom mori divo hádzalo. Všade vládol zmätok; no aj Joe netrénovaným zrakom videl, že je to usporiadaný zmätok. Videl, že Frisco Kid presne vie, čo má robiť a ako to má robiť. Keď ho tak pozoroval, získal poznatok, ktorého nedostatok mal na svedomí neúspechy mnohých ľudí - išlo o poznanie vlastných schopností. Frisco Kid vedel, na čo mu stačia sily, a to bol dôvod, prečo si veril. Zachovával si chladnú hlavu a duchaprítomnosť, pracoval rýchlo, ale nie nedbanlivo. Nič nezbabral. Každý kasací pás bol stiahnutý a upevnený. Mohli sa vyskytnúť všelijaké nepredvídané udalosti, ale ďalší nápor vetra alebo aj ďalších štyridsať náporov neodviaže ani jeden z nich.

Zavolal na Joea, aby mu prišiel pomôcť na prednú palubu roztiahnuť hlavnú plachtu. Upevniť vysoký čeleň a umiestiť kasací pás na kosatke bolo s porovnaní s tým, čo sa už urobilo, ľahkou úlohou; o niekoľko minút boli teda späť na zadnej palube. Podľa Friscových pokynov Joe ešte vyrovnal kosatku a stiahol o nejakého pol metra strednú plachtu. Vzrušenie zo zápasu vyhnalo Joeovi z mysle všetky nepríjemné myšlienky. Napodobňujúc Frisca Kida dosiahol jeho pokoj. Vykonával jeho príkazy bez toho, aby niečo pokazil, a zároveň bez toho, aby bol priveľmi  pomalý. Spoločne vynaložili svoje nepatrné sily v zápase s divou prírodou a spoločne nad ňou zvíťazili.

Joe sa vrátil k svojmu spoločníkovi, ktorý stál za kormidlom, a bol hrdý naňho aj na seba. A keď z Friscových očí vyčítal nevyslovenú chválu, začervenal sa ako dievča pri prvej lichôtke. Vzápätí mu však hlavou prebehla myšlienka, že tento chlapec je zlodej, obyčajný zlodej, a inštinktívne cúvol. Celý život bol chránený pred drsnejšími prejavmi sveta. V najlepších knižkách, ktoré čítal, sa kládol dôraz na čestnosť a poctivosť, na zločincov sa Joe naučil pozerať s hrôzou. Takže sa trochu odtiahol od Frisca Kida a nič nepovedal. No Frisco Kid, ktorý musel všetku energiu vynaložiť na riadenie šalupy, nemal kedy si všimnúť nečakanú zmenu nálady svojho spoločníka.

Predsa však bolo niečo, čo Joea na sebe samom prekvapilo. Kým myšlienka na Frisca Kida ako na zlodeja ho odpudzovala, sám Frisco Kid mu odporný nebol. Namiesto toho, aby pociťoval nepredstieranú túžbu vyhýbať sa mu, cítil, že ho Frisco Kid priťahuje. Nemohol si pomôcť, mal ho rád, hoci nevedel prečo. Keby bol o čosi starší, pochopil by, že to boli chlapcove dobré vlastnosti, ktoré sa mu páčili - jeho pokoj a sebaistota, jeho mužnosť a odvaha, ako aj istá solidárnosť a láskavosť v jeho povahe. Pritom si pomyslel na vlastnú prirodzenú skazenosť, ktorá mu zabránila, aby nemal rád Frisca Kida, a kým pociťoval hanbu za svoju slabosť, nemohol sa zbaviť istého druhu úcty, ktorá v ňom rástla k tomuto oby…