Keď

Keď

 Keď dvíhaš hlavu medzi bezhlavými,
 čo tebe vyčítajú bezhlavosť,
 a veríš si, keď neveria ti iní,
 no nepôjdeš si na nich vyliať zlosť,
 keď vytrváš, aj keď si musíš nadísť,
 nezačneš klamať tam, kde vládne lož,
 nemstíš sa nenávisťou za nenávisť,
 no nenechávaš zhrdzavieť svoj nôž,

 keď snívať vieš, no nie si otrok snenia,
 naplno žiješ, aj keď hĺbaš rád,
 keď Úspech a či Katastrofa mienia
 ťa podviesť—vidíš im však do karát,
 keď necúvneš, ak tvoje rýdze slová
 prekrúti gauner, umlčí tvoj hlas,
 keď dom ti zrútia, a ty—bez domova—
 z posledných síl ho z trosiek staviaš zas,

 …