Rysavá jalovica

— 3 —

Tak, hľa, pochodil náš drahý Adam Krt. Kravy nič, päťdesiatka zmenená a dva rimské v krčmárskej kapse. „Bože, bože,“ vzdychá si, „čo mi Eva povie? Koľko sa neborká natrápila, kým zhonobila päťdesiatku, a ja som ju tak nemilobohu zmenil. Ako jej ukážem toľkú hŕbu červencov? A čo mi povie, keď sa dozvie, že som dva rimské utarmonil? Viem, že mi dá celý týždeň slanú vodu chlípať.“ Potom sa potešil: „Ale ako by žena mohla zvedieť, koľko som peňazí minul; veď nevie, čo som za kapce dostal.“ Horký jeho nezvie! Ona mu na očiach vyčíta každučký grajciar, o ktorý by ju chcel priviesť. A preto sa jej tak bál.

Ako takto v hostinci opretý o stôl premýšľa o svojej biede, hupne mu do hlavy, že treba kúpiť korenia, škorice, medu, kávy, cukru, maku a iných vecí. Vezme čugaňu a berie sa na rínok k šiatru, kde to predávajú. Tam kúpil hrnok na med, lebo vedel, že z papiera vytečie. Dal si ho navážiť dva funty, lebo je to treba na dobrú medovú. Maku kúpil pol holby^[C1], aj škorice hodne.

Do fľaše mu naliali za šesť grajciarov octu, kdesi v sklepe kúpil do sklenice rybieho tuku na ženine sviatočné čižmy. Idúc popri medovníkovom šiatri, kúpil Eve ohromné srdce so zrkadielkom a za celý šesták voňavých marcipánov. Takto obložený hrnčekmi poberal sa domov. Ľudia sa z rínku práve rozchádzajú, lebo je už ovŕšených päť hodín. Medzi idúcimi zazrie i suseda Adama Trnku, vedúceho tučnú, rysavú jalovicu.

Krt beží za susedom, že pôjde s ním do Adamoviec. No zíde mu na um, že sa s ním hnevá.

Nuž tak, práve dva roky minulo na Michala, čo sa poškriepili. Od tých čias ani nepozreli jeden na druhého. Hnev sa strhol takto:

Trnkovie kohút chodieval do Krtovho dvora; a nebolo ho tam treba, lebo i Krt mal, lenže slabšieho a mladšieho než Trnka. Nuž a kde sú dva kohúty a dve jazyčné ženy, tam kedy-netedy musí povstať zvada. Tak bolo i tu. Kohúty sa vše pochytili a váľali spolu, a Krtov vykochlený, ubitý neraz musel z vlastného smetiska utekať pred Trnkovým. To konečne domrzelo Evu. Či jej kohút nemá byť pánom ani na svojom smetisku a Trnkovie má si dvoriť na dvoch? Nahnevaná odkázala do Trnkov, aby na kohúta dávali pozor. Trnka hneď uznal, že kmotra Krtovie má pravdu. Chytil kohúta, vyniesol na pôjd a prikryl veľkou ličienkou.^[C2]

Zavčas rána vybral sa do hory a prišiel len na tretí deň domov. Úbohý väzeň čupel tri dni pod riečicou o hlade, o smäde. Na jazyk sadol mu veľký pípeť, takže ledva zdýmal, až kým mu ho Trnkuľa nesňala. No nahnevala sa na Krtovcov a hoci boli duchovní kmotrovia, nesadla si už ku Krtovej, keď v nedeľu prišla do kostola, ale do samej ostatnej lavice. Tak sa predtým tak dobrí kmotrovia rozkmotrili pre kohúta. Naoko boli síce ešte dobrí, no Trnkuľa hľadala zádrapku k ďalšej vojne a dosť skoro ju našla.

Krt mal starú kozu, ktorú od rokov držal pre úžitok. V lete obhrýzala kríky v Trnkovie plote, ktorým je veľká záhumnica jeho obtočená. V zime vláčil jej jedličinu. Kým bol Krt dobrý so susedom, nebál sa do jeho plota uviazať kozu. Veď či by sa sve…