Herodes a Herodias

Pavol Országh Hviezdoslav

74 

Elektronická kniha: Pavol Országh Hviezdoslav – Herodes a Herodias (jazyk: Slovenština)

Katalogové číslo: hviezdoslav02 Kategorie:

Popis

E-kniha Pavol Országh Hviezdoslav: Herodes a Herodias

Anotace

O autorovi

Pavol Országh Hviezdoslav

[2.2.1849-8.11.1921] Slovenský básník, spisovatel-prozaik, dramatik a překladatel Pavol Országh Hviezdoslav (vlastním jménem Pavol Országh, pseudonymy Hviezdoslav, Jozef Zbranský, Syn ľudu a jiné) se narodil roku 1849 na Oravě (Vyšný Kubín) jako třetí dítě chudého zemana. Hviezdoslav je jednou z vedoucích osobností slovenské literatury a slovenské kultury vůbec. Základní vzdělání nabyl ve svém rodišti, v Jasenové a v Leštinách. Jako žák...

Pavol Országh Hviezdoslav: životopis, dílo, citáty

Další informace

Autor

Jazyk

Vydáno

Název originálu
Formát

ePub, MOBI, PDF

Recenze

Zatím zde nejsou žádné recenze.

Buďte první, kdo ohodnotí „Herodes a Herodias“

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Štvrté dejstvo

Ten istý hrad. Dvorana so stĺpovou predsieňou, s pavlačmi po bokoch.

1. výstup

Manahen (opretý o stĺp spredu, v zadumaní); dvorania a sluhovia (prichodia a odchodia, pristrojujúc v dvorane rozostavenú hodovnú tabuľu).

PRVÝ DVORAN:

Rezko, šarvanci, s obriadkom stolov! Onedlho sa zvečerí; netmoľte sa, nepostávajte, nekrákorte medzi sebou, jeden do druhého sa nestrkajte; ako po šnúre má to zbehnúť rovno a hladko, ako po šnúre!… A pozor na zlaté a strieborné náčinie, na tie drahocenné nádoby, umelecky vyvedené pokále, jemné ako dych čaše… Pozor, lebo ide vám o prsty, o ruky — o prirodzené ucho za majstrovské uško, a oko za kameu…[263] veru! — Rezko a rúče najvyšší riad a sklad! Ich kráľovské milosti voľky-nevoľky musejú nám uznať, že podobne krásne a veľkolepe usporiadaných narodenín ešte neslávili! — Hoha! Pochodne, lampy, stojany s kadidlom a voňavkami na svoje miesta!… A milostivé dvoranky nech sa ráčia poponáhľať s nástolnými ozdobami… Hudobníci, speváci, hor’ na pánty!

DRUHÝ DVORAN:

Všetko bude, pane nadstolný, všetko bude! Toť, fakle už zastokujú — stavajú trojnožky s olejovou náplňou od Kosmu —

PRVÝ DVORAN:

Tak, tak, pane obradníku! Len zavčasu a v svojom poriadku —

SLUHA:

A budú, pravda, i hostia, pane nadstolníku, akže sa smiem opýtať?

PRVÝ DVORAN:

Akože: pohlavári z okolia, z Hesbonu, Rabbatu,[264] z Gerazy…[265] ba i z Jeruzalema, Jericha, Hebronu: všetko kráľovi dobroprajci; aké mu poprinášali dary!

INÝ SLUHA (k spolusluhom):

Počujete: dary! Ej, azda sa i nám ulezie dnes dač takého; mňa aspoň od rána dlaň svrbí —

PRVÝ SLUHA:

Ach, i z Jeruzalema? Takí tuhí Židia? — A ak budú nekošerné jedlá?

PRVÝ DVORAN:

Čo na kráľovský stôl príde, je všetko čisté a vydarené; to môže jesť Kaifáš jeruzalemský zrovna tak ako rímsky papaj Apicius,[266] a oba jednomyseľne pohladia sa po brušku…

TRETÍ SLUHA:

A aké všetko jedlá prídu, pane nadstolný, ak smiem predchytávať?

PRVÝ DVORAN:

Čo najvyberanejšie: podľa predpisu, ako sme v Ríme stolúvali. Čo najchutnejšie od šupiny-škrupiny —

TRETÍ SLUHA:

Tedy ryby?

PRVÝ DVORAN:

Riečne i morské: ustrice, raky, korytnačky, vajcia… a pomedzi to krehké, šťavnaté, pŕhľavé lobôdky —

ŠTVRTÝ SLUHA:

Vnadidlo i dráždidlo spolu! S polievkou medoviny, olivoviny. — Ťú! Budeže to za objedza! Ale náš bradatý pyskáčik-psíček z galilejskej mláčky je predsa len najlepší! Obzvláštny, vznešení pánovia, obzvláštny! Jaj, čam-čam, akoby som ho plávať cítil v ústach po slinkách-vlnkách!… A ďalej a ďalej?

PRVÝ DVORAN:

Čo najlahodnejšieho od pieratka —

PIATY SLUHA:

Iha! Nebodaj kuroptvy, perličky, bažanty… vari i slávičie jazyky? Haj! Až liecem, škrehcem, spievam. — A ešte a ešte, blahosklonný pane dobrodeju?

PRVÝ DVORAN:

Čo najvzácnejšieho od srsti; krotké, divé —

ŠIESTY SLUHA:

Hí! — Až obrastám, omachnatievam ani buk! A viac a viac?

PRVÝ DVORAN:

Tak ovociny — pečivo — syrce… No príprava, to je hlava! Náš hlavný kuchár z Ríma, vyučenec zo školy Tryferovej, je v tom naozajstný umelec!

SLUHOVIA (s poskokom):

Ihop! Budeme jesť umelecky, umelecky budeme jesť!…

MANAHEN:

Ticho tam! Nešarapaťte! Robte svoje, ako sa patrí.

PRVÝ DVORAN:

Tak je, tak je; jedno za druhým!

SLUHOVIA:

Hneď sme u konca, prísny pane dvormajstre, hneď sme u konca!

SLUHA:

Len ešte jedno tak polohlasne, šuškom-dúškom: — A aké vína budú, pane nadčašný?

TRETÍ DVORAN:

Ľaľa, aký zvedavec! Nu, ukojím ťa; bude oné chýrečné z Cypru; potom také, ktoré Chios, Samos[267] a neviem koľko ešte iných ostrovov a krajín zvú domovinou. A bude i staré masické;[268] ich kráľovské milosti píjajú ho najradšej; vari ho ešte zbudlo čosi, aspoň malo zbudnúť, ak len pán nadpivničný nedal —

ŠTVRTÝ DVORAN:

Čože; nedal, há? Vyprosím si potuteľnosti!

TRETÍ DVORAN:

No; vytuchnúť mu… či sa to nepridáva? Posúďte si tú vlákenkovú citlivosť!

INÝ SLUHA:

A našské nebudú?

TRETÍ DVORAN:

Akoby nie! Bude najsladšie z Eškolu, najvoňavšie zo Sarepty, najtuhšie helbonské: rad-radom opravdu kráľovské vína a chuti, akej nepripraví ani drahé korenie Arábie dohromady!

SLUHA:

Pozrite, ako utešene svietia po stoloch vo večernom slnci! Vo všetkých farbách dúhy!… Ach, prečo som nie dajednou amforou, trebárs najzakrpatenejší krčúlik-krčiažik: bol by som vám najšťastnejší krištáľ, akého neprechováva ani otec Hermon v svojom srdci rodičovskom!

INÝ SLUHA: