2. výstup
Niekoľko vojakov s dôstojníkom v čele.
DÔSTOJNÍK:
Ostatní zostaňte tam v zálohe. — Hľadáme Jochanana, s prímením ,krstiteľ‘. (K Jánovi Krstiteľovi.) Po opise súdiac, nebodaj ty budeš on.
JÁN KRSTITEĽ:
Áno, ten som.
DÔSTOJNÍK:
Teší ma, že konečne sme ťa dopadli. Podľa toho, ako náš najmilostivejší veliteľ, kráľ Herodes, prechádza sa z hradu na hrad, z jeho rozkazu schodili sme temer všetky končiny jordánske, aby sme ťa vyhľadali a nájdeného istotne doprevadili k nemu. Chvalabohu, že si už raz tu!
JÁN KRSTITEĽ:
A čo chce odo mňa kráľ?
DÔSTOJNÍK:
Ako mne známo, žiada si tvojej rady; lebo si, vraj, múdry a prozreteľný ako prorok —
JÁN KRSTITEĽ:
On mojej rady? A teraz po tom všetkom, čo vykonal? Prečo, načo?
DÔSTOJNÍK:
To už kráľova vec, ako zas tvoja poddanská povinnosť je ho poslúchnuť. Ostatne i poprosiť ťa dal, aby si bol taký láskavý a bez odkladu dostavil sa k nemu. Tedy prepusť týchto a ty poď s nami.
PRVÝ UČENÍK (k Jánovi Krstiteľovi):
Majstre, bojíme sa o teba; hľaď sa vyhovoriť —
JÁN KRSTITEĽ:
Buďte pokojní. — (K dôstojníkovi.) A kde mešká kráľ?
DÔSTOJNÍK:
Týmto časom dolu na juhu, na hrade Makor.
FILIP:
Už až tam? Len nedávno dlel v Jabes —
DÔSTOJNÍK:
A ešte nedávnejšie v Ramot. Nu, ako orol preletá si zo skaliska na skalisko —
FILIP (k Jánovi Krstiteľovi):
Skorej kaňúr, naháňaný kŕdľom operencov…
DRUHÝ UČENÍK:
Makor. — Pamätáš sa, majstre, na onú pošmúrnu tvrdzu za Slaným morom, oproti lahodným poliam v Engedi?
DÔSTOJNÍK:
Až ta zavieva ich balzamický vzduch; nuž milý príbytok to takže —
TRETÍ UČENÍK:
Áno, majstre, akoby sa bol kabonil ohromný oblak! Desné sídlo. — Hádam bydlisko príšer —
INÝ UČENÍK:
Nenadarmo vraví povesť, že ho sami čierni ďasi vybudovali! Nebodaj samo ich sitno!
JÁN KRSTITEĽ:
Nepotrebuješ opakovať. — — Čo stratené, azda s božou pomocou dá sa ešte nájsť a zachrániť; čo skazené, napraviť, nemocné uzdraviť… Áno, idem; stúpajte vopred.
DÔSTOJNÍK:
My s tebou len; tak nám bolo uložené —
JÁN KRSTITEĽ:
Kráľ pozná ma, že nikdy som nezrušil slova; i teraz dostojím mu. Iďte popredku! (Tlupa vojakov sa vzdiali.)
PRVÝ UČENÍK:
Ó, majstre, nechoď, nechoď, preboha! Zle prejdeš. — Sieť rozostavili na tvoju záhubu!
DRUHÝ UČENÍK:
Osídla ti nastrojili!
TRETÍ UČENÍK:
Postavili na teba klepec, pascu osudnú!…
INÍ UČENÍCI:
Číra nástraha to pre teba! — Úklad, podvod! — Lesť! — Nie rada: zrada! — Nechoď! Nechoď!…
FILIP:
Ó, choď, pane! Choď, kam zve ťa povolanie tvoje… Tvojej posvätnej osobe ani kráľ nemôže ublížiť; ty porazíš ho k zemi jedným mohutným slovom svojím!… Ó, staň sa oným spásnym cherubínom môjmu dieťaťu! Choď, choď!
UČENÍCI:
Nechoď, nechoď!
JÁN KRSTITEĽ:
Idem; musím ísť. — Rozíďme sa; vy iďte k nemu, k božskému majstrovi, a povedzte mu môj pokorný pozdrav — môj odkaz oznámte mu, že verím v jeho nebeské poslanie: na plnomoc Bohom mu udelenú, podľa ktorej on zakladá kráľovstvo božie na zemi… Blaze vám, členom jeho! Iďte —
PRVÝ UČENÍK:
Pane, nepustíme ťa samého! Ty rozhodni, kto má z nás k nemu, kto s tebou; alebo idúcky privoľ zlosovať o to…
NIEKTORÍ Z UČENÍKOV:
Akokoľvek, ja s tebou idem! — I ja! — Ja tiež! — Ja podobne!…
FILIP:
Ó, i ja, i ja! — Bože, daj sa mi zhliadnuť s mojím dieťaťom! — Rýchle, pane, rýchle! (Odídu.)
Recenze
Zatím zde nejsou žádné recenze.