Hájnikova žena

XII

Sláviček, sláviček, sláviček, žaloba:

chorá som ja, chorá, samá som choroba —

„Môj milý, premilý, už svitá, vstaň!

Kohútik jarabý spieva:

kikirikí! —

Do okna, okienka, kukni len, saň

sto plazí jazykov, ó, bráň ma, bráň!

Nie — zora pahriebku vlieva:

ši-ši-šiky! —

Nevidíš, leňochu, jak horí noc?

Aha, hen! Aha, tam! Blk-blk-blk moc!

Rušaj, ty! —

Strecha sa chytila, skoč na pomoc!

Na, plachtu, letnicu a chytro hodz!

Podo mnou, nado mnou žeravé drievä —“

„— Ale spi!“

— Mať moja, mať moja, pod zeme hrudami,

už ma hlávka bolí, čo plačem za vami —

„Môj milý, premilý, poviem ti sen:

mať moja zdvihla sa z jamy,

šuchy-duchy —

Otvor mi, dievčisko, či odchýľ len —

Bojím sa — Nechaj tak — Ľaľaď hu, hen!

špárkou myk — rastie po trámy!

ruchy-buchy —

Kríži sa, blíži sa — rubáš sťa sneh,

zrúva sa, zdúva sa — vo vyhni mech!

i habká už!

Ha, nie mať — otec to! — Pokárať hriech...

ha, ruka ľadová — žihavý dech —

čis’ z boha, čis’ z …