Slovenské ľudové rozprávky

Pavol Dobšinský

69 

Elektronická kniha: Pavol Dobšinský – Slovenské ľudové rozprávky (jazyk: slovenština)

Katalogové číslo: dobsinsky02 Kategorie:

Popis

E-kniha Pavol Dobšinský: Slovenské ľudové rozprávky

Anotace

Kniha obsahuje 38 najkrajších slovenských rozprávok, ktoré zozbieral a zapísal Pavol Dobšinský, ktorý sa popri práci evanjelického kňaza, gymnaziálneho učiteľa a vydavateľa celý svoj život zaoberal spisovaním, vydávaním a komentovaním rozprávok. Pochádzajú z najrôznejšich regiónov Slovenska a viaceré z nich zaznamenal v príslušnom nárečí. Tu boli prerozprávané do zrozumiteľnej podoby, príťažlivej pre dnešného čitateľa, pričom bôl zachován typický Dobšinského štýl rozprávania.

O autorovi

Pavol Dobšinský

[16.3.1828-22.11.1885] Pavol Dobšinský byl slovenský spisovatel, básník, sběratel lidových pohádek, překladatel a evangelický kněz, který se proslavil především svou prací v oblasti slovenské folkloristiky. Narodil se ROKU 1828 v obci Slavošovce. Studoval na evangelickém lyceu v Levoči, V roce 1850 úspěšně dostudoval a složil kněžskou zkoušku. Po zhruba dvouleté službě v řadách císařského vojska působil v Levoči jako asistent u evangelického...

Pavol Dobšinský: životopis, dílo, citáty

Další informace

Autor

Jazyk

Žánr

, , ,

Název originálu
Formát

ePub, MOBI, PDF

Recenze

Zatím zde nejsou žádné recenze.

Buďte první, kdo ohodnotí „Slovenské ľudové rozprávky“

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Salaš na Čertovici

Pri redikaní, t. j. pri prenášaní sa a prechodení z jedného salaša na druhý, napríklad keď z bližších jarných salašov sťahujú sa ďalej na hole, kde cez leto pobudnú, aj inokedy, pri takomto teda redikaní nechže si bača nezabudne vatru z koliby von vyhádzať a strungy na košiari čečinou zaklásť, lebo ak to zamešká, tedy na takom mieste zlý duch – bodaj sa prepadol! – moc svoju provodí.

Raz redikali sa valasi a zabudli vatru vyhasiť a z koliby vymetať a strungy čečinou zaklásť. Tú noc zablúdil jeden pocestný v tých horách a bol rád, keď po dlhom sem i tam sa táraní na túto kolibu nahodil a v nej ohník našiel. Ohrial sa pri ohníčku a ľahol si na lavičku a zaspal.

Okolo polnoci len ho prebudí zvonenie zvoncov, bľačanie oviec a húkanie valachov. Valasi zohnali ovce na strungy a vstúpili do koliby.

„A kto to tu?“ zavolal jeden z mladších.

„A čo teba do neho?“ okríkol ho bača. „To dáky pocestný ustal, nech si odpočinie. Keď odvaríme, potom ho zobudíme a nachováme.“

Pocestný dobre tušil, že na nečisté miesto zablúdil, a zimný pot stal mu na čelo. Neosmelil sa len jedným polokom kuknúť, čo robí sa to okolo neho. Valasi, chlapi ako buci, zaťali valašky do zrubov, zhodili z pleca cedidlá, nabili a zapiekli si pípky, umyli ruky a odišli na strungy dojiť.

Teraz dostal pocestný trochu ducha, zodvihol hlavu a ako sa zadivil? V kolibe, ktorú bol prázdnu našiel, stálo všetko, čo len na salaši treba. Tam popod strechu tiahol sa čistý podišiar; nad ním naložené na kolkoch krásne vyrezávané čerpáky. Nad ohňom na kumháre visel kotál a len tak jasal sa od vatry. Všetko, čo bolo v kolibe, bolo čisto, krásno, lenže akýsi zádušný sírový tuch zavieval. Zavoňal pocestný, aká to tu čeliadka peleší sa; pomodlil sa, prežehnal sa, vzal do ruky modlitebnú knižku a uložil sa znovu.

Sotva sa uložil, tu už počuje navracovať sa svojich hospodárov. Dvaja z nich pritrepali veličiznú geletu mlieka a bača sadol si a kľagal. Keď zaklagal, odcedil a vyňal hrudu syra za polmece velikú; potom dali mlieko na kotál a varili urdu.

S úzkosťou čakal pocestný, čo z toho bude. Keď odvarili a ochladili, nalial bača za čerpák a odkrojil syra ako ovčí pysk a niesol pocestné…