Dohodnúť sa so žralokom

12

O pol jedenástej vošla Angie Powellová pomaly do Samovej pracovne, zavrela za sebou dvere, podišla k stolu, sadla si na stoličku a strnulo a otupene hľadela na Sama.

„Čosi nie je v poriadku?“ spýtal sa.

„Nič nie je v poriadku, pán Sam.“

„Ako to myslíte?“

Zavrela oči, zhlboka si vzdychla a chrbtom ruky si odhrnula zo slúch tmavozlaté vlasy. „Už pre vás jednoducho nemôžem pracovať.“

„Prečo nie?“

„Už máte ďalšiu ženu, mladšiu ako predchádzajúca, a tá ešte ani nevychladla v hrobe. A teraz sa to už nedá nijako ospravedlniť.“

„A čo s tým máte vy?“

Smutne naňho pozrela. „Už je toho viac, ako unesiem, pán Sam. Kopí sa to. Človek si myslí, že už je všetko jednoduchšie, a zrazu je toho ešte viac. Boli ste ku mne dobrý. Ale musím ísť preč od vás, skôr ako aj vás budem musieť potrestať.“

Až po chvíľke bolo na ňom vidieť, že si naplno uvedomil zmysel toho, čo povedala. Po chrbte mu prebehli zimomriavky. Pozrel na ňu a nezdalo sa mu, že by si bola vedomá viny, bola iba unavená a rezignovaná.

„Angie, dievča, vy ste… potrestali Lucille?“

„Lucille a Gusa. Oboch.“

„Ale prečo?“ zašepkal.

Pozrela naňho trochu prekvapene. „Veď boli čierni od hriechu. Ona vás zviedla na hriešne cesty. A Gus bol klamár a smilník. Vás som pokladala len za slabocha, pán Sam. Nie za skazeného. Kradnúť od vlády a byť pripravený utiecť s nakradnutými peniazmi, aby ste sa nemuseli vzdať tej ženy. A mne povedali, že vás zachránim, ak odstránim z vašej cesty pokušenie, ak odstránim tú ženu a tie peniaze.“

„Povedali vám.“

„Označili mi ich,“ vyhlásila so zvláštnou hrdosťou.

„Angie, Angie. Bože môj, vôbec nechápete, čo ste vykonali.“

„Dnes ráno som na vás pozrela a znova som videla hriešnu tvár, a keďže ste ku mne boli dobrý, musím ísť preč od vás, kým mi prikážu, aby som vás potrestala.“

„Ale budú vás musieť… dať ta, kde nebudete môcť ľuďom ubližovať.“

Znova si vzdychla. „Ak to bude nevyhnutné!“

„Chcete ísť teraz so mnou a porozprávať Harvovi Walmovi o Lucille a Gusovi?“

„Je mi to jedno. Dnes ráno mi je skoro všetko jedno, pán Sam. Ale podľa mňa by ste mali dostať späť tie peniaze.“

„Kde sú?“

„V tom rybníku pri vašej chate. Vložila som ich do kanistry a hodila do vody. Môžem vám ukázať kde. Ten Stanial, ten uhádol, že trescem ľudí. Vedela som to, sotva som naňho pozrela. Ak by ta mohol prísť za nami, dala by som vám tie peniaze a obom by som vám porozprávala, ako to všetko bolo. Nemám veľkú chuť rozprávať sa s Harvom Walmom. Pán Sam, keby som to porozprávala vám a pánu Stanialovi, mohli by ste to potom povedať Harvovi?“

„Áno. Angie, viete, čo ste urobili? Vedeli ste, že sa chcem oženiť s Lucille?“

„Potom by ten hriech menej zapáchal? Čo keby ste rovno zavolali tomu pánu Stanialovi, nech ta príde za nami. Pred hocikým by som to bola ukryla, ale pred ním nie.“

„Môžem povedať Harvovi, aby prišiel za nami?“

„Trochu neskôr. Aby som mala dosť času porozprávať vám to.“

Keď dvíhal slúchadlo, všimol si, že ruku má vlhkú. Zavolali Stanialovi na izbu. Zdvihol na šies…