Cena vraždy

3

LUCILLE BRONSONOVÁ

Zastala v obývačke, hlavu nachýlila na jednu stranu a pokúšala sa zachytiť, čo vraví ten Keefler Leemu, ale hovoril celkom potichu. V tichosti malého domu počula len vzrušený pulz vlastného srdca, ťažké búšenie v hrdle. Nijako sa nedalo zistiť, či Keefler vie toho veľa alebo len málo. Nepáčil sa jej jeho pohľad. Mal zlé mudrácke očká a pozeral na ňu pohľadom, ktorý pridobre poznala.

Prešla cez obývačku do spálne, vyzliekla si kúpací plášť a hodila ho na kreslo. Plavky už takmer uschli. Vykĺzla z drevákov, zvliekla si plavky a vystúpila z nich, prešla do kúpeľne a prehodila ich cez okraj vane. Nakrátko sa zastavila pred zrkadlom, čo viselo nad umývadlom, a pozrela na vráskavé odtlačky, ktoré jej zanechala na prsiach tesná výstuž podprsenky zašitá do plaviek.

Vrátila sa do spálne, hrabla do skrine, aby si vybrala čistú bielizeň, ale potom zmenila rozhodnutie, lebo jej napadlo, že ak ostane nahá, získa aspoň malú taktickú výhodu. Totiž ak by Keefler niečo vedel a povedal to Leemu. Ale neverila, že by Keefler mohol niečo vedieť.

Stalo sa to iba dva razy. Ale keby sa to Lee dozvedel, necítil by sa o nič lepšie len preto, že to bolo iba dva razy, a po prvý raz sa to stalo naozaj len tak náhodou. Také niečo sa môže celkom ľahko stať a nie je to ničia vina. Jediné stopy jej zostali, keď sa to stalo prvý raz. Zvonku mala opuchnutú a znútra prerazenú peru na mieste, kde má trocha vysunutý zub, o ktorom jej zubár povedal, že na tom nezáleží, lebo ho nevidieť, a že by bolo ťažké narovnať ho. Predné zuby mala vždy rovné, nikdy nemusela nosiť strojček.

Sadla si na stoličku pred zrkadlo, pätu vyložila na toaletný stolík, namočila gučku vaty do odlakovača a začala si zotierať z prstov na nohe starý popraskaný lak.

Pán Keefler sa nijako nemohol dozvedieť, že sa s Dannym ešte dva razy stretla. Prvý raz pred dvoma týždňami – nie, je to viac ako dva týždne, lebo to bolo v piatok, v piatok predpoludním, teda včera boli dva týždne. Poranil jej ústa, a keď to zbadal Lee, povedala mu, čo si vymyslela, že keď dávala dolu zo skrine škatuľu na klobúky, škatuľa jej vykĺzla a udrela ju do úst.

To je tiež taká vec, čo sa môže hocikomu prihodiť. Nemala vôbec v úmysle urobiť to, ani pred pätnástimi dňami, ani predvčerom, vo štvrtok. Ale možno, že on si to vo štvrtok už naplánoval, lebo auto nenechal stáť pred bránou ako predtým.

Pamätala sa, ako sa to stalo, keď sa tu Danny zastavil v ten piatok predpoludním. Pamätala sa, že si rozložila dosku na žehlenie a žehlila si pásikavú sukňu, tú s nepravými malými plismi, ktorú treba zakaždým žehliť. A v obývačke mala pustený televízor. Pri žehlení sa dá celkom dobre sledovať program, aj keď iba podľa zvuku, hoci niekedy je to dosť namáhavé, ale keď to znie napínavo, môžete rýchlo pribehnúť, chvíľu pozerať a zasa sa vrátiť, keď vás to nudí. Pamätala sa, že si práve žehlila tú pásikavú sukňu, pretože okolo druhej mala prísť Ruthie, chystali sa na popoludňajšie predstavenie toho nového filmu s Billom …